úplaz -zu pl. N -zy m.
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
úplaz p. svah
úplaz, -u m. strmý, prudký svah, strmá, prudká stráň: Mienil prejsť úšustom a potom hore úplazom ku končiaru. (Švant.) Podpílená svrčina rútila sa dolu úplazom. (Chrob.);
úplazový príd.: ú. chodník (Žáry)
úplaz m strmý, prudký svah, strmá, prudká stráň: hola na rownyach podle uplazu ten tal (SKLABIŇA 1675); nachodi se geden uplas z holy panskej, ktery se swim wlasnim menom menuge Handczlouka (RUŽOMBEROK 1777)