maznať, -ná/-ne, -najú/-nú, -najúci nedok. (koho) nadmieru nežne sa starať o niekoho, robiť niekomu všetko po vôli: m. deti;
opak. maznávať, -a, -ajú;
dok. rozmaznať i zmaznať
|| maznať sa nedok.
1. neprirodzene, afektovane hovoriť al. plakať;
2. (s kým, s čím) nežne sa s niekým zaoberať, prejavovať niekomu veľkú náklonnosť, láskať sa: m. sa so synčekom, so psíkom; pren. maznal sa so svojím žiaľom (Zúb.) nadmierne sa mu oddával;
opak. maznávať sa
rozmaznať, -ná/-ne, -najú/-nú dok. (koho, čo) maznaním urobiť z niekoho, z niečoho maznáka, rozmaznanca: r. deti; Nikdy nebola vytrvalá v práci, rozmaznali ju. (Tim.);
nedok. rozmaznávať, -a, -ajú
|| rozmaznať sa stať sa rozmaznaným, maznákom: Popanští sa v krátkom čase, rozmazná. (Kuk.) Psov pán horár dnu nevpustí, aby sa vraj nerozmaznali. (Ondr.);
nedok. rozmaznávať sa