Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadky • vlievať • nalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárov • vylievať • vypúšťať • zlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievku • prelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliaš • cediť (cez cedidlo): cedila polievku • čapovať (čapom): čapovali pivo do pohárov • expr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievať • zlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deň • expr.: cediť • cediť sa: cedí ako z krhly • hovor. expr.: pľušťať • šústať: začalo pľušťať, šústať na mesto • nár.: ridať sa • cechtiť sa

pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1

ridať sa, -á, -ajú nár. expr. hýbať sa, rušať sa: Ťarbáci! Mohli by sa ridať. (Urb.) Ridajže sa, rušaj svojho remesla! (Hviezd.)

ridať nedok. expr. pridávať niečo v nadmernom množstve: Neridaj tam toho mléka uš tolko! (Lipová NZ)

ridať sa nedok. (rigať sa) expr.
1. ísť niekam, poberať sa niekam
a. neohrabane, s námahou: Ridaj sa u_s tima ovcí, za chvíľu je večer! (Bodorová MAR); Viďela son, že sa ridá na poval, ale som ňerátala, že paňňe (Návojovce TOP); Ridala sa pomáli s posťele (Bánovce n. Bebr.)
b. čiast. strsl, jzsl náhlivo: No aľe sa ridajme, u_sa spoza Hoľe bľíska! (Dol. Lehota DK); Ale sa ridaj! (Žaškov DK); Ridaj sä skorej, abi si došieu̯ na kázen (Hubová RUŽ); Ďe sa rigáš, prečo náhľiž, ďe sa ponáhľiaš? (Čičmany ŽIL)
F. chto sä kce vidať, misí sä ridať (Jasenová DK) - na dosiahnutie cieľa je potrebné vynaložiť snahu
2. tlačiť sa niekam, pchať sa niekam: Ďe sa tam ridáš, šetko mosíž viďeť?! (Bobot BÁN)
3. sypať sa vo veľkom množstve: Uš treťí ďeň sa ten sňah ridá (Ležiachov MAR)

rigať sa p. ridať sa