lopó p. lopov
lopov m. (lopóv, lopó) 1. or, čiast. jstrsl, spiš, zempl vin. sklené, tekvičkové al. plechové náradie na ťahanie vína (príp. pálenky) zo suda, násoska: Zo suda sa ťahalo do lopova, ňeviťeklo s toho, ňemalo zduchu (Hor. Lehota DK); Víno sa z bočki, zo suda ťahalo lopovon s ťekvički (Čajkov LVI); Čo maľi viadz hrozna, tí maľi aj ťie skľenie lopóvi (Lovinobaňa LUČ); Dakí je zapchaní tod lopó (Kameňany REV); Paľenka z bočki śe perši nacahala do lopova (Spiš. Štvrtok LVO); Buu̯ taki bľašani lopou a tim śe scahlo vino (Kaluža MCH) 2. zempl expr. hlava: Dam ci jednu po lopove a hňet śi mertvi! (Hatalov MCH); No ta to_dostal po lopove (Niž. Hrabovec VRN)