Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ovládnuť -e -u -dol dok.

1. zmocniť sa vlády, moci nad niečím, opanovať: o. krajinu, svet

2. podriadiť svojmu vplyvu, svojmu rozhodovaniu ap., opanovať: o. obchod, trh; o-l celú rodinu

3. dobre sa naučiť (narábať s niečím, riadiť niečo), zvládnuť: dobre o-l remeslo, o. pracovné operácie, o-tie techniky; strojopis, cudzí jazyk o-l rýchlo

4. vziať do svojej moci, zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: o-l ho nepokoj, žiaľ

5. potlačiť vôľou, premôcť, opanovať: o. svoj hnev;

nedok. ovládať -a

1. k ovládnuť

2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora

// ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;

nedok. ovládať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ovládnuť ‑e ‑u ‑dol dok.; ovládnuť sa

ovládnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutý -dnutie dok.


ovládnuť sa -dne sa -dnu sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnuc sa -dnutie sa dok.

ovládať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo, koho) ▶ násilím (vojensky) al. silou (ekonomicky, politicky) presadzovať, udržiavať svoju vládu, nadvládu, moc: ekonomicky o. malé štáty; toto územie v minulosti ovládali keltské kmene; staroveké orientálne štáty boli ovládané rodovou aristokraciou; rastie odpor proti ovládaniu menej rozvinutých krajín; rodia sa nové režimy, ktoré sa snažia o. ľudí
2. (koho, čo) ▶ dostávať pod svoj vplyv, do svojej moci (duševne, telesne); mať v moci niekoho, mať na niekoho, na niečo rozhodujúci vplyv, podmaňovať si, podriaďovať si niekoho: schopnosť o. myseľ iných; manipulátor chce ľudí o.; ovláda svojich ľudí železnou disciplínou; masy neraz ovládajú demagógovia; dovolila, aby ovládal jej život; propaganda najmä v totalitných režimoch slúži na ovládanie davu; Neskrýva sa za tým iba túžba po moci? Rád ovládaš ľudí, to je mi jasné. [D. Mitana]; Ľudia, ktorí žijú v strachu, sa omnoho ľahšie ovládajú. [M. Vadas]
3. (čo) ▶ prirodzene zotrvávať v dominantnom postavení, mať rozhodujúci vplyv, prevahu v niečom; byť na prvom mieste, víťaziť: o. trh s realitami; nadnárodná spoločnosť prakticky ovláda túto oblasť podnikania; obchod s korením a indickým tovarom v minulosti ovládali Arabi; skladba v posledných týždňoch ovládala hitparády; Modeling ovládajú éterické krásky. [Mo 1998]
4. (čo) ▶ vedieť s niečím dobre zaobchádzať, vedieť používať niečo; mať vedomosti o niečom, vyznať sa v niečom, poznať, vedieť: o. strojopis; o. prácu s počítačom; o. všelijaké triky; plynule ovláda dva cudzie jazyky; svoje remeslo ovládajú pomerne slušne; hudobný nástroj ovládal majstrovsky; žiaci učivo vôbec neovládali; rozhodovať bez ovládania potrebných faktov; ovládanie lopty, puku je základom technického rozvoja každého hráča; Netajil sa tým, že ovláda tajomstvá tibetskej medicíny. [I. Izakovič]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných a telesných stavoch) brať do svojej moci, zachvacovať, zmocňovať sa: často ho ovláda nepokoj, strach; ovláda ju veľký žiaľ; cítil, ako mu bolesť začína o. telo; Po náhlom, divnom pokoji, ktorý ho ovládal, nevedel na nič reagovať. [L. Ballek]; Menšou mierou a v istých okolnostiach nás všetkých ovláda pudové konanie. [A. Chudoba]
6. (čo) ▶ dostávať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premáhať, potláčať: o. svoj pohlavný pud; naučil sa dokonale o. svoje správanie; v čase spáchania skutku nevedel a nemohol o. svoje konanie; snažila sa o. triašku spôsobenú strachom i zimou; emócie sa veľmi ťažko ovládajú; len s námahou ovládal vzrušenie; Zoči-voči ustrašenému dieťaťu vlastný nepokoj matka tvrdo ovláda. [K. Jarunková]
7. (čo) ▶ viesť, riadiť chod stroja, prístroja, zariadenia a pod. (i na diaľku); kvalifikovane s niečím narábať: zariadenie možno o. diaľkovo, mechanicky, digitálne; brána a garážové dvere sa ovládajú elektronicky; sklon operadla sa ovláda manuálne; spojky a prevodovky sú ovládané hydraulicky; nefunguje ovládanie hlasitosti rádia; ide o nový spôsob ovládania dotykového displeja telefónutech. diaľkové ovládanie mechanické al. elektrické riadenie prístrojov a výrobných al. iných zariadení z miesta priestorovo oddeleného, vzdialeného (uvedenie do chodu, zastavenie, prepájanie a pod.), prístroj na takéto riadenie
fraz. ovládať niečo ako abecedu veľmi dobre niečo vedieť, poznať
dok. 1 6ovládnuť


ovládať sa -da sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. ▶ silou vôle potláčať svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, vedieť sa kontrolovať, premáhať sa: musí sa veľmi o., aby nevybuchol; čoraz ťažšie sa ovládam; za každých okolností sa ovládaj!; bol očividne nahnevaný, no ešte sa ovládal; už sa vôbec neovládal; venovala mu nepatrný úsmev, dokonale sa ovládajúc; Rozhodla som sa, že situáciu musím vyriešiť bleskovo, inak sa prestanem ovládať. [M. Hvorecký]dok.ovládnuť sa


ovládnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutý -dnutie dok. 1. (čo, koho) ▶ násilím (vojensky) al. silou (ekonomicky, politicky) presadiť svoju vládu, nadvládu, moc: vojensky o. územie, krajinu; politicky o. médiá, súdy; ekonomicky o. surovinové a ľudské zdroje; povstalci ovládli prístav; v polovici 6. storočia v Karpatskej kotline Avari ovládli Slovanov; podsvetie ovládlo niekoľko firiem; v ovládnutých oblastiach Rimania postavili opevnené tábory; Po vybudovaní nového hlavného mesta Karakorum obrátili sa Mongoli na juh, aby dokončili ovládnutie Kórey a severnej Číny. [A. Hykisch]
2. (koho, čo) ▶ dostať pod svoj vplyv, do svojej moci (duševne, telesne): mať schopnosť o. myseľ iných; úplne o. svojho partnera; celkom ho ovládla, mohla si s ním robiť, čo chcela; pren. Buď ho ovládol démon hrabivosti, takže keď zbadal stámilióny, zatúžil po miliardách, alebo podľahol pýche. [HR 2003]
3. (čo) ▶ prirodzene sa presadiť a nadobudnúť tak dominantné postavenie, rozhodujúci vplyv, prevahu v niečom: o. mediálny, finančný trh; technika ovládla svet; Čína ovládla trh v mnohých priemyselných odvetviach; domáci úplne ovládli dianie na ihrisku; pren. expr. krajinu ovládla zima a mráz
4. zried. (čo) ▶ nadobudnúť, osvojiť si potrebné zručnosti, poznatky, naučiť sa; syn. zvládnuť: vždy sa snažil o. remeslo; dokonale ovládol techniku maľby; Slováci cítia cudnú úctu k cudzím jazykom. Nepoviem – pasívne nejaký ten svetový jazyk ovládnu. [J. Satinský]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných a telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, opanovať, zachvátiť: náhle ho ovládne úzkosť, strach; všetkých ovládlo skutočné pracovné nadšenie; ovládli ju zmiešané pocity, pochybnosti; zlá predtucha ich ovládla; našu hru ovládla nervozita; celé telo mu ovládla sladká únava; Opäť ho ovládla predošlá skľúčenosť a beznádej, opäť sa mu pripomenuli vlastné starosti. [E. Farkašová]; Ovládnutý čudným, doteraz nepoznaným pocitom samoty a opustenosti chodím po dvore. [J. Pohronský]
6. (čo) ▶ dostať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premôcť, potlačiť: o. hnev, podráždenosť; nevie vždy o. svoju podozrievavosť; rozbúšilo sa jej srdce, nevedela ho o.; ovládne zvedavosť a na nič sa nepýta; s námahou ovládol svoje rozhorčenie; Kde je? Čo je s ním? – zvolala bez ovládnutia. [A. Baláž]; Prv ako mohla ovládnuť svoj hlas, vykríkla. [V. Vrbková]
7. publ. (čo) ▶ dostať sa na prvé miesto, zvíťaziť v súťaži: o. anketu o najlepšieho futbalistu; cyklista suverénnym spôsobom ovládol domáce majstrovstvá; skladba na niekoľko týždňov ovládla hitparádový rebríček; Dorasteneckú kategóriu ovládli naši jazdci, keď po oba dni nepustili nikoho na stupne víťazov. [Sme 2009]
nedok. 1 6ovládať


ovládnuť sa -dne sa -dnu sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnuc sa -dnutie sa dok. ▶ silou vôle potlačiť svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, stlmiť svoj duševný stav, premôcť sa; syn. opanovať sa: nevie sa o.; s vypätím všetkých síl sa ovládne; dotkne sa vás to, ale ovládnite sa!; bola poriadne nazlostená, no ovládla sa; tréner sa neovládol a hráčom vynadal; Aby získali čas, ovládli sa, preladili, prekryli smutné, ustrašené tváre maskami bodrej nádeje. [K. Jarunková]nedok.ovládať sa

-uť/97707±47 2.25: verbá inf. dok. 62314 dosiahn/14749 ponúkn/4999 zvládn/4190 odmietn/2785 zasiahn/2528 vypoč/2521 vytiahn/2512 stiahn/2182 ovládn/1858 oddýchn/1687 siahn/1598 dotiahn/1234 pritiahn/1114 (197/18357)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniť rozpáliť rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliť roznietiť rozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariť očarovať exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesť strhnúť ovládnuť opanovať chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiť rozrušiť rozochvieť rozohriať pohnúť dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať sa prerúbať sa prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sa pretlačiť sa pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsť vstúpiťexpr.: vraziť udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť prejať prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuť opanovať zachvátiť zasiahnuť zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúť prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sa zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť sa prelúpiť sa prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiť zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuť opanovať zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiť pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúť buchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvať poprepádať poprepadávať (o viacerých osobách)


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniť zdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiť utíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniť schladiť stlmiť utlmiť stíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuť opanovať potlačiť premôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržať pridržať prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiť zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviť pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať potlačiť premôcť ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiť zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapať lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať zachovať uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať si ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržať chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesť zlapať lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa ovládnuťexpr. opantať opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiť premôcť zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúť prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojať jať: (po)jala ma úzkosť


zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať si ľažinkať si bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť pritlačiť pritisnúť pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť zachvátiť zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovať ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ovládať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) mať, držať niečo al. niekoho vo svojej moci, rozhodovať o niečom al. o niekom: o. krajinu, územie; o. národy; o. svet; o. obchod; (Marco) ovláda väčšinu prítomných. (Krno); pren. Ani ich (myšlienky) nemožno všetky ovládať. (Zúb.) Videlo sa, že pohyby jeho tela sú ovládané iba strunami. (Fig.)

2. (koho, čo) neopúšťať, držať sa niekoho, niečoho, trvať v niekom, v niečom: ovláda ma nepokoj, nepríjemný pocit; Srdce akási sladkosť ovládala. (Tim.) Ovládala ich len akási zvieracia ľahostajnosť. (Urb.)

3. (čo) krotiť, premáhať, potlačovať: o. hnev, city, pudy;

4. (čo) vedieť niečím narábať, vedieť používať niečo: o. stroj, nástroj; o. techniku; o. prírodu; o. remeslo; o. jazyk, cudziu reč; šport. o. loptu, hru;

dok. ovládnuť, -ne, -nu, -dol

|| ovládať sa nedok. i dok. silou vôle sa premáhať, premôcť, vedieť sa opanovať v niečom: Mikuš sa ťažko ovládal. (Hor.) Zdalo sa, že sa už neovláda (Urb.);

dok. i ovládnuť sa

ovládnuť i ovládať dok.
1. prekonať silou, premôcť; mať na niečo dosť sily, uvládať: Šťekau̯ doňho, tag vom si, že ho ovládze (Dačov Lom KRU); Že to ešťe ňeovládze (V. Bielice TOP); Pasuvali zme sa, ale on ma preccaj ovládal (Bošáca TRČ); Kebi ho bóu̯ ovládau̯, bóu̯ bi ho zatopiu̯ (Velčice TRČ)
2. dávať pokyny, riadiť: A tem ednem hlasom ovládaľi (Dačov Lom KRU)
3. dostať pod svoj vplyv, počariť, porobiť: Kerísí rok kolké ofce pohinúli, opletačiég bolo, lebo luďié hronžili, a to mosel len nákí cudzí bača ovlánnút (Dol. Súča TRČ)


ovládnuť sa dok. vôľou sa premôcť, opanovať sa: Ale poton sa už ňeovládev a takú mu strelev, že sa hňeť prekoťev (Lapáš NIT)

ovládnuť dk zmocniť sa vlády, moci nad niečím: Rimanj wsetek swet bilj owladlj (Káz 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ovládnuť: →speex →vorbis
a znovu ho ovládlo et de nouveau le dominer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu