Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odvážiť -i dok.

1. vážením zistiť hmotnosť, váhu: o. vrece múky, o. sa pred jedlom

2. vážením oddeliť: o-žte mi kilo mäsa; o-ené množstvo osiva;

nedok. odvažovať


odvážiť sa -i dok. dodať si odvahy, osmeliť sa: (ne)o. sa odmietnuť; o. sa na protest;

nedok. odvažovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odvážiť ‑i ‑ia dok.
odvážiť sa ‑i ‑ia dok.

odvážiť sa -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok.


odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok.

odvážiť sa1 -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.zistiť svoju hmotnosť, váhu pomocou váh: o. sa na osobnej digitálnej váhe; o. sa nalačno, každé ráno; po dovolenke sa bála o.; boxer sa musí pred každým zápasom o.; postav sa na váhu a odváž sa!nedok.vážiť sa


odvážiť sa2 -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukázať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlať sa, osmeliť sa: o. sa nahlas povedať pravdu; o. sa verejne odporovať; o. sa na cestu samostatného podnikania; kto by sa odvážil na taký riskantný krok?!; Položila ruku na kľučku, ale vstúpiť sa neodvážila. [V. Klimáček]nedok.odvažovať sa


odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (koho, čo) ▶ zistiť hmotnosť, váhu niečoho, niekoho pomocou váh: o. dieťatko pred dojčením; pri pečení múčnikov treba suroviny presne o.; pred vyšetrením pacienta odvážia a odmerajú; úlovok rybár po odvážení a odfotení púšťa naspäť do rieky
2. (čo (komu)) ▶ odobrať z niečoho požadované množstvo a odmerať na váhach; syn. navážiť: o. presne denné porcie; odvážte mi pol kila bravčového mäsa; pridať odvážené množstvo pomletých škvarkov do misky; odvážený tovar balí predavačka do fólie
nedok.vážiť


odvažovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukazovať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlávať sa, osmeľovať sa: o. sa na radikálne riešenie; neodvažovali sa verejne vysloviť svoje názory; málokto sa odvažuje odhadovať, ako dopadnú voľbydok.odvážiť sa2

dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovaťopovážiť sa trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfolsubšt. lajsnúť si

2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci


odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovaťpredsavziať si zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiťodvážiť sa osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovaťdať sa podujať sa podobrať sa podbrať sa chopiť sa chytiť sazried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém


odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť sa trúfnuť si dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať sa vzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


odvážiť vážením zistiť hmotnosť • zvážiť: vrecia s obilím treba ešte odvážiť, zvážiťprevážiť (znovu odvážiť): žiadať si tovar ešte raz prevážiť


zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť sa odvážiť sa dodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísťvzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na autovzmužiť saexpr.: pochlapiť sa zozbierať sa zobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmoholzbohatnúťfraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovanímpozdvihnúť sa povzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesťzveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadilpomôcť si: pomohol si dedičstvom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odvážiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho) vážením zistiť váhu: o. mäso, o. dieťa, o. dobytok; Jano položil na váhu vrecia a Pavo ich odvážil. (Heč.); pren. Vie nájsť paragraf, podľa ktorého odvážia ťažkosti viny (Hor.) určia, zhodnotia.

toho treba zlatom odvážiť o veľmi cennom, vzácnom človeku; každé slovo odváži vopred si premyslí, uváži, čo povedať;

2. zried. (koho) vyrovnať sa niekomu, vyvážiť: Vy ste malý a predsa odvážite iných desať. (Kuk.);

nedok. odvažovať, -uje, -ujú

|| odvážiť sa1 zistiť vážením svoju váhu


odvážiť sa2, -i, -ia dok. (s neurč.., na čo, kam, kniž. i čoho) dodať si smelosti, odvahy, osmeliť sa, opovážiť sa, odhodlať sa: Kto by sa odvážil v takúto chvíľu hovoriť? (Ráz.) Ani Zandome sa nesmie odvážiť na viac, než čo urobil. (Kuk.) Odvážili sa do izby medzi hostí. (Šolt.) Knihár sa odvážil otázky. (Karv.);

nedok. odvažovať sa, -uje, -ujú


vážiť1, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhach, vážkach: v. zemiaky, v. dieťa: v. niečo na váhach, na vážkach; presne v. tovar; dobre, zle, štedro, skúpo v.; v. niečo ako šafran, ako na lekárnických váhach, hovor. ako v apatieke opatrne, úzkostlivo; presne; pren. kniž. na váhach mysle ho vážili (Tat.) hodnotili ho (najmä po morálnej stránke);

2. (čo i bezpredm.) posudzovať, hodnotiť, oceňovať: Odbornícky hodnotili premiéru, vážili šance našich hokejostov. (Karv.); hovoriť konkrétne, vážiť slová a zodpovedne označovať, komu patria (Mráz); neváž všetky jeho slová (Ráz.-Mart.); Pozorne načúval, akoby vážil, hodnotil, či sme dobre usporiadali veci. (Štítn.)

3. (čo) (v ruke, v rukách) skúšať, odhadovať váhu niečoho poťažkávaním v ruke: v. v ruke, na dlani nejaký predmet;

4. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: v. veľa, málo; vrece zemiakov váži 50 kg;

5. (vodu) váhami, vedrom ap. vyťahovať zo studne, čerpať: Ako tú vodu váži, priletia k nej holúbky a sadnú si na zrub. (Škult.) (Mamka) vodu zo studne váži. (Jil.) Vážili vodu zo studne na ramene žeriava. (Tat.)

6. zastar. (čím, čo i bezpredm.) riskovať, obetovať (život): Boli sme my dobrí vlastenci, životmi sme vážili. (Vaj.) Človek nerád váži život pre hračku. (Vaj.) Jeden sa odhodlá vážiť za ostatných. (Taj.)

7. (cestu) vynakladať: Zmáhala ich zima, hnev i sklamanie. Vážili toľkú cestu — a nič sa nerobí. (Jil.)

8. nár. (čím) kývať, pokyvovať: Postrašený richtár váži hlavou, že predsa sa také príklady postávali. (Lask.);

opak. vážievať, -a, -ajú;

dok. k 1 odvážiť i zvážiť, k 2 zvážiť

|| vážiť sa

1. zisťovať na váhe svoju váhu: v. sa na automatickej váhe;

2. hovor. skláňať sa, nakláňať sa; kývať sa: Doska pod nohami sa vážila hore-dolu. (Kuk.) Pás sa váži z boka na bok. (Kuk.);

opak. vážievať sa

odvážiť dok. vážením zistiť hmotnosť: Bačä odvážiu̯ sir na mincieri (Dol. Kubín); Múka sa odvážila, chliep sa odvážiu̯ (Bzenica NB); Odvážin to na kíble lebo jako (Modranka TRN)
L. odvážit slatkost (Suchá n. Par. TRN) - vin. odmerať sladkosť muštu
F. ten takích dvoch odváží, jak si ti (Lukáčovce HLO) - je hoden dvoch takých ako ty, je to cennejší, (šikovnejší, schopnejší) človek ako ty


odvážiť sa dok. strsl, zsl dodať si odvahu, osmeliť sa: Mi sa v noci ňeodvážime do ľesa (Martin); Ňeodváží sä prizď aňi do kuchiňi (Krokava RS); Ňemohél son sa na to odvážit (Bošáca TRČ)

odvážiť dk
1. čo vážením odmerať, navážiť niečo: pane rychtari y wssecka radda, wam dawame wedomy a dopusstame, aby ste gjm (Belušanom) ten statek takowy, yakowy ste od nás wzali, tak odwazenu (meď), takowym centom yako sme mi odwažili (RAJEC 1588); wezmi rudu, calcinug gu do čerwenosti mezy uhljm, odwaz tehdy geden funt teg rudy (OCh 17. st); wssecko wihotowene železo kazdi tidgen na slussne misto se odwažiti aneb odčitatj ma (CA 17. st E); pan exactor chibil, abich ga s každeg owce po dwanastj funtoch sira odwazil (H. SÚČA 1733); koliko musstu bereš, toliko musjss y omanoweho korena do neho (vína) odwažit (VK 1764)
2. vyvážiť, (vy)rovnať sa hmotnosti niečoho: s tohoto prassku 4 rána pospolu na gedenkrát, co pol dukata odwažy, w poliewce anebo gineg neosoleneg daweg; (lekvár) nech se da staremu čloweku, co dukat odwažj, w spusobneg wodce (RT 17. st); podobne i seno, po osmi funtoch od slavnej stolice uridene, nechce (kapitán) prijmat, ale bez vahy, co nekdy vyše patnasti funtov odvažiti mohlo (D. SÚČA 1721 LP)
3. čo pre čo riskovať, nasadzovať život za niečo: nebo mnozj urodzenj pro tu wec (zlaté rúno) chtjce geg dobiti, odwažili žywoti swe (HI 18. st); odvažovať1 ndk k 1: delibro: odwažugem, odmeráwám; perlibro: z wáhu wážjm, odwažugem, prewažugem; dependo: odwažugem, wywažugem, na wáhu dáwám, zaplacugem; recanto: odwoláwam, naspát wolám ňekoho, zase odwazugem, odčarugem prehodnocujem (KS 1763); pendo: odwažugem (ML 1779); odvážiť sa dk osmeliť sa, odhodlať sa: zavrel jsem ju (Fatimu) jsíce v kúpeném ode mňa dome, ale više techto ništ jsem sa ňeodvážil (BR 1785); -ovať sa ndk: (diabli) any swine zamordowat se neodwažugi (VP 1764)


odvažovať1, odvažovať sa p. odvážiť

odwážiť odwážiť odwážiť se odwážiť se

Zvukové nahrávky niektorých slov

odvážiť: →speex →vorbis
a odváži ; jeho hmotnosť et pesé ; sa masse
a odváži jej kosti et pesé ses os
a odvážiť približne 24 hodín et pesés environ 24 heures
podaktorí, čo by sa niekedy odvážili jamais qui se hasardent
sa odoberie a odváži est prélevé et pesé
sa vysuší a odváži est séché et pesé
som sa odvážil zdvihnúť j'ai osé lever
vy ste sa odvážili podozrievať vous avez osé soupçonner
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu