Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odvážiť -i dok.

1. vážením zistiť hmotnosť, váhu: o. vrece múky, o. sa pred jedlom

2. vážením oddeliť: o-žte mi kilo mäsa; o-ené množstvo osiva;

nedok. odvažovať

odvážiť sa -i dok. dodať si odvahy, osmeliť sa: (ne)o. sa odmietnuť; o. sa na protest;

nedok. odvažovať sa

odvážiť sa -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok.

odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok.

odvážiť sa¹ -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok. ▶ zistiť svoju hmotnosť, váhu pomocou váh: o. sa na osobnej digitálnej váhe; o. sa nalačno, každé ráno; po dovolenke sa bála o.; boxer sa musí pred každým zápasom o.; postav sa na váhu a odváž sa! ▷ nedok. ↗ vážiť sa

odvážiť sa² -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukázať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlať sa, osmeliť sa: o. sa nahlas povedať pravdu; o. sa verejne odporovať; o. sa na cestu samostatného podnikania; kto by sa odvážil na taký riskantný krok?!; Položila ruku na kľučku, ale vstúpiť sa neodvážila. [V. Klimáček] ▷ nedok. ↗ odvažovať sa

odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (koho, čo) ▶ zistiť hmotnosť, váhu niečoho, niekoho pomocou váh: o. dieťatko pred dojčením; pri pečení múčnikov treba suroviny presne o.; pred vyšetrením pacienta odvážia a odmerajú; úlovok rybár po odvážení a odfotení púšťa naspäť do rieky
2. (čo (komu)) ▶ odobrať z niečoho požadované množstvo a odmerať na váhach; syn. navážiť: o. presne denné porcie; odvážte mi pol kila bravčového mäsa; pridať odvážené množstvo pomletých škvarkov do misky; odvážený tovar balí predavačka do fólie
▷ nedok. ↗ vážiť

odvažovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukazovať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlávať sa, osmeľovať sa: o. sa na radikálne riešenie; neodvažovali sa verejne vysloviť svoje názory; málokto sa odvažuje odhadovať, ako dopadnú voľby ▷ dok. ↗ odvážiť sa²

dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa • osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať • opovážiť sa • trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol • subšt. lajsnúť si

2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si • dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci

odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém

odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr

odvážiť vážením zistiť hmotnosť • zvážiť: vrecia s obilím treba ešte odvážiť, zvážiť • prevážiť (znovu odvážiť): žiadať si tovar ešte raz prevážiť

zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť sa • odvážiť sa • dodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísť • vzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na auto • vzmužiť sa • expr.: pochlapiť sa • zozbierať sa • zobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmohol • zbohatnúť • fraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovaním • pozdvihnúť sa • povzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesť • zveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadil • pomôcť si: pomohol si dedičstvom

odvážiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho) vážením zistiť váhu: o. mäso, o. dieťa, o. dobytok; Jano položil na váhu vrecia a Pavo ich odvážil. (Heč.); pren. Vie nájsť paragraf, podľa ktorého odvážia ťažkosti viny (Hor.) určia, zhodnotia.

● toho treba zlatom odvážiť o veľmi cennom, vzácnom človeku; každé slovo odváži vopred si premyslí, uváži, čo povedať;

2. zried. (koho) vyrovnať sa niekomu, vyvážiť: Vy ste malý a predsa odvážite iných desať. (Kuk.);

nedok. odvažovať, -uje, -ujú

|| odvážiť sa¹ zistiť vážením svoju váhu

odvážiť sa², -i, -ia dok. (s neurč.., na čo, kam, kniž. i čoho) dodať si smelosti, odvahy, osmeliť sa, opovážiť sa, odhodlať sa: Kto by sa odvážil v takúto chvíľu hovoriť? (Ráz.) Ani Zandome sa nesmie odvážiť na viac, než čo urobil. (Kuk.) Odvážili sa do izby medzi hostí. (Šolt.) Knihár sa odvážil otázky. (Karv.);

nedok. odvažovať sa, -uje, -ujú

vážiť¹, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhach, vážkach: v. zemiaky, v. dieťa: v. niečo na váhach, na vážkach; presne v. tovar; dobre, zle, štedro, skúpo v.; v. niečo ako šafran, ako na lekárnických váhach, hovor. ako v apatieke opatrne, úzkostlivo; presne; pren. kniž. na váhach mysle ho vážili (Tat.) hodnotili ho (najmä po morálnej stránke);

2. (čo i bezpredm.) posudzovať, hodnotiť, oceňovať: Odbornícky hodnotili premiéru, vážili šance našich hokejostov. (Karv.); hovoriť konkrétne, vážiť slová a zodpovedne označovať, komu patria (Mráz); neváž všetky jeho slová (Ráz.-Mart.); Pozorne načúval, akoby vážil, hodnotil, či sme dobre usporiadali veci. (Štítn.)

3. (čo) (v ruke, v rukách) skúšať, odhadovať váhu niečoho poťažkávaním v ruke: v. v ruke, na dlani nejaký predmet;

4. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: v. veľa, málo; vrece zemiakov váži 50 kg;

5. (vodu) váhami, vedrom ap. vyťahovať zo studne, čerpať: Ako tú vodu váži, priletia k nej holúbky a sadnú si na zrub. (Škult.) (Mamka) vodu zo studne váži. (Jil.) Vážili vodu zo studne na ramene žeriava. (Tat.)

6. zastar. (čím, čo i bezpredm.) riskovať, obetovať (život): Boli sme my dobrí vlastenci, životmi sme vážili. (Vaj.) Človek nerád váži život pre hračku. (Vaj.) Jeden sa odhodlá vážiť za ostatných. (Taj.)

7. (cestu) vynakladať: Zmáhala ich zima, hnev i sklamanie. Vážili toľkú cestu — a nič sa nerobí. (Jil.)

8. nár. (čím) kývať, pokyvovať: Postrašený richtár váži hlavou, že predsa sa také príklady postávali. (Lask.);

opak. vážievať, -a, -ajú;

dok. k 1 odvážiť i zvážiť, k 2 zvážiť

|| vážiť sa

1. zisťovať na váhe svoju váhu: v. sa na automatickej váhe;

2. hovor. skláňať sa, nakláňať sa; kývať sa: Doska pod nohami sa vážila hore-dolu. (Kuk.) Pás sa váži z boka na bok. (Kuk.);

opak. vážievať sa

odvážiť dok. vážením zistiť hmotnosť: Bačä odvážiu̯ sir na mincieri (Dol. Kubín); Múka sa odvážila, chliep sa odvážiu̯ (Bzenica NB); Odvážin to na kíble lebo jako (Modranka TRN)
L. odvážit slatkost (Suchá n. Par. TRN) - vin. odmerať sladkosť muštu
F. ten takích dvoch odváží, jak si ti (Lukáčovce HLO) - je hoden dvoch takých ako ty, je to cennejší, (šikovnejší, schopnejší) človek ako ty

odvážiť sa dok. strsl, zsl dodať si odvahu, osmeliť sa: Mi sa v noci ňeodvážime do ľesa (Martin); Ňeodváží sä prizď aňi do kuchiňi (Krokava RS); Ňemohél son sa na to odvážit (Bošáca TRČ)

odvážiť dk
1. čo vážením odmerať, navážiť niečo: pane rychtari y wssecka radda, wam dawame wedomy a dopusstame, aby ste gjm (Belušanom) ten statek takowy, yakowy ste od nás wzali, tak odwazenu (meď), takowym centom yako sme mi odwažili (RAJEC 1588); wezmi rudu, calcinug gu do čerwenosti mezy uhljm, odwaz tehdy geden funt teg rudy (OCh 17. st); wssecko wihotowene železo kazdi tidgen na slussne misto se odwažiti aneb odčitatj ma (CA 17. st E); pan exactor chibil, abich ga s každeg owce po dwanastj funtoch sira odwazil (H. SÚČA 1733); koliko musstu bereš, toliko musjss y omanoweho korena do neho (vína) odwažit (VK 1764)
2. vyvážiť, (vy)rovnať sa hmotnosti niečoho: s tohoto prassku 4 rána pospolu na gedenkrát, co pol dukata odwažy, w poliewce anebo gineg neosoleneg daweg; (lekvár) nech se da staremu čloweku, co dukat odwažj, w spusobneg wodce (RT 17. st); podobne i seno, po osmi funtoch od slavnej stolice uridene, nechce (kapitán) prijmat, ale bez vahy, co nekdy vyše patnasti funtov odvažiti mohlo (D. SÚČA 1721 LP)
3. čo pre čo riskovať, nasadzovať život za niečo: nebo mnozj urodzenj pro tu wec (zlaté rúno) chtjce geg dobiti, odwažili žywoti swe (HI 18. st); odvažovať¹ ndk k 1: delibro: odwažugem, odmeráwám; perlibro: z wáhu wážjm, odwažugem, prewažugem; dependo: odwažugem, wywažugem, na wáhu dáwám, zaplacugem; recanto: odwoláwam, naspát wolám ňekoho, zase odwazugem, odčarugem prehodnocujem (KS 1763); pendo: odwažugem (ML 1779); odvážiť sa dk osmeliť sa, odhodlať sa: zavrel jsem ju (Fatimu) jsíce v kúpeném ode mňa dome, ale više techto ništ jsem sa ňeodvážil (BR 1785); -ovať sa ndk: (diabli) any swine zamordowat se neodwažugi (VP 1764)

odvažovať¹, odvažovať sa p. odvážiť