Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

gondáš -ša pl. N -ši m.

gondáš -ša pl. N -ši m. ⟨maď.⟩ etnogr. ▶ pastier svíň: Môj svet bola Skalnatá dolina, kde krivý gondáš pásol svine. [L. Ťažký]; Na koledu, ako volali tieto obchôdzky pastierov, prichádzali kraviari a gondáši. [E. Horváthová] ▷ gondášik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.

pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)

gondáš, -a m. nár. pastier ošípaných;

gondáška, -y, -šok ž. gondášova žena (Tim.)

gondáš m. (kondáš)
1. jstrsl, strenč, vsl pastier ošípaných: Gondáš sa už zberá vihaňať sviňe na pašu (Prochot NB); Ďeďiňe bou̯ obecnej kam u gondáša (Čelovce MK); Gondáž ráno trúbeu̯ na rohu, kin gazďinie vipusťele sviňe (Kalinovo LUČ); Langoše davaľi še pastirom i kondašom (Rozhanovce KOŠ); Kondaš to taki pastir, co ľem śvine paśe (Závadka SAB); gondáš (Mur. Dl. Lúka REV, Mur. Lehota REV, Kociha RS); kondáš (Revúca, Štítnik ROŽ, Henckovce ROŽ)
F. ti si nie ani za gondáša súci (St. Hory BB) - si nanič; dohvara śe z ňim jak kondaš zo śviňami (V. Šariš PRE) - surovo, hrubo sa vyjadruje
2. na veľkostatku sluha pri ošípaných al. rožnom statku: Naž ocedz buľi gondašom na paňskim (Smižany SNV); kondaš (Stanča TRB)
3. expr. záletný muž, frajerkár, frajer: Na to bi hu bolo - nocami kondášvo prijímať (Čičmany ŽIL); Už ma gondáž nahau̯ (Detva ZVO)

kondáš p. gondáš

gondáš [ko-] m maď pastier ošípaných: k nemu (Rákocimu) se pripojili kondáši, pastíri, páni (ASL 18. st)

kondáš p. gondáš