Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zaujať -jme -jmú dok.

1. vzbudiť záujem, upútať: rozhovor ho z-l; kniha z-la všetkých; z. krásou, múdrosťou

2. zabrať, získať pre seba, obsadiť: z-te svoje miesta! z-l miesto predsedu

3. vhodne sa postaviť s cieľom byť na niečo pripravený: z. rečnícku pózu; z. palebné postavenie

4. utvoriť si názor na niečo, vzťah k niečomu: z. k návrhu kladný postoj; (ne)z-l v spore stanovisko;

nedok. zaujímať -a

// zaujať sa prejaviť záujem, zainteresovať sa: veľmi sa z-l o ten prípad;

nedok. zaujímať sa prejavovať záujem: z. sa o vstupenky; z. sa o hudbu

zaujať -jme -jmú -jmi! -jal -jmúc -jatý -jatie dok.

zaujať sa -jme sa -jmú sa -jmi sa! -jal sa -jmúc sa -jatý -jatie sa dok.

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať • zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora • zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku • získať: prvé tri miesta získali naši • zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente • osídliť • osadiť • kolonizovať • zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska • poobsadzovať • poobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať • zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta • zabrať: zabrať juh krajiny • anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať

osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími

prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravím • dať sa do reči • nadviazať rozhovor • nadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekom • nár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvala • nár. pritrizniť sa (Kukučín) • osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviem • ohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany ulice • prehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumie • kniž. privetiť sa (J. Horák) • priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť sa • osloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikum • zaujať: dielo zaujalo najmä mladých • zapôsobiť • zasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej veci • fraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho syna • urobiť protekciu • nedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora

ujať sa¹ 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný al. niečomu, o čo sa nik nestará • vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosť • zastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujal • postarať sa • zaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec

2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod. • chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkcie • chytiť sa: veci sa chytili odborníci • prichytiť sa: prichytila sa variť obed

3. p. zastať sa

zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky al. úradne), vziať moc nad niečím • zaujať • obsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územie • okupovať (vojensky): vojaci okupovali mesto • anektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia

p. aj skonfiškovať

2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod. • zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozície • obsadiť: obsadiť voľné miesta

3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť) • odobrať • ubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukáva • zúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice

4. p. zaúčinkovať 5. p. zareagovať

zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)

zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

zaujať, -jme, -jmú, -jatý dok.

1. (čo) zabrať, obsadiť, zaplniť nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. na sadenie (príp. na státie): miesta vo vlaku (v divadle) sú zaujaté; Prosím, zaujmite svoje miesta!

2. (čo) obsadiť, zabrať, zaplniť v širokom zmysle (miestne, priestorovo, mocensky, funkciou prácou ap.): kraj zaujatý Slovanmi, územie zaujaté nepriateľom; niekto zaujal miesto ministra;

3. (čo) z. stanovisko, postoj rozhodnúť sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

4. (koho, čo čím) vzbudiť, upútať, pripútať, sústrediť na seba pozornosť, záujem ap. niekoho al. niečoho: z. niekoho svojou krásou, múdrosťou, jemnosťou; Tá zvodná krásavica akiste zaujala kráľa. (Hviezd.) Starosti o dievku zaujali celú jej bytosť. (Kuk.);

nedok. zaujímať

|| zaujať sa

1. (čím) začať sa niečím zaoberať; sústrediť sa na niečo: Klát zaľahol do kníh a zaujal sa novou robotou. (Jil.)

2. trochu zastar. (koho, čoho, za koho, za čo) zastať sa niekoho, postaviť sa na obranu niekoho, niečoho, ujať sa niekoho, niečoho: (Cyril) pozrie, či nieto nikoho, kto by sa ho zaujal. (Tim.) Ktože sa zaujal ich stránky? (Kal.) Za obvineného sa zaujal mladý človek. (Záb.) S nádejou som sa za vec zaujala. (Jil.)

zaujímať, -a, -ajú nedok.

1. z. postoj, stanovisko rozhodovať sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

2. (koho) vzbudzovať, upútavať, sústreďovať pozornosť, záujem: niečo ma (ho ap.) veľmi (málo) zaujíma;

dok. zaujať

|| zaujímať sa (o čo, o koho) mať, prejavovať záujem o niečo, o niekoho: z. sa o cestu do zahraničia, z. sa o výmenu bytu; z. sa o dobrého odborníka

zaujať dk
1. čo upútať, opanovať niečo: ty, mily Syone, zugal sy wsse srdce me (PoP 1723-24); sotwa stworene bilo swetlo, zaugalo aneb opanowalo oči boske (MS 1749); weliké počudowány čysare, taky wssecké wogsko, které pritomny zázrak spatrilo, zaugalo (PeP 1771); prvňí ze všech hňeďki prostrédek, kterím ve veci svéj pocházal, pevný bil, neb pevno pretržki hlavu skaziť zaujmúl (BR 1785)
F. milý Eugen, weliké sstesti pro tebe, že sy posawad žádné dewče nepoznal, které by twe srdce zaujalo (LPo 18. st) do ktorého by si sa zamiloval
2. koho zmocniť sa niekoho; zajať niekoho: tech pyty sedlakow pan wyceisspan yma zauyat a w rucze dat panu Jakubowy (MADOČANY 1569 E); Emylius nekdy sedemdesát mest wywrátil a weznuw zaugal sto padesát tisýc (KrP 1760); muog bezbožnj sjn len 400 zlatjch mi wrhnul a poddanjch zaugal (LIPTOV 1765); y to ge diwna wec, že male ucho gihelne muže zaugati welikeho welbluda (GK 1779)
L. práv jse ma arestant do moci bermajstra pod vartu dat a pod jeho právo zaujat (MB 1759) byť ním súdený
F. ginych (mužov) meci obnymanym manželék a slubnyc zaugala smrt (PT 1778) zomreli; zaugal tento strach y učitelu (SS 18. st) zľakli sa
3. čo zabrať, obsadiť niečo: potom, kdy tu cztwrtinu kupy, Jano ma ten wsseczek dom s manzelku swobodne opanowati a zavgati (P. ĽUPČA 1567); stawowe ewangeličzti in speciali congregatione zaptawsse giste gravamina strany kostoluw, ktere papežnicy zaugali (BRATISLAVA 1637); pewnosty gestly predtjm nektere byly zaugate (KoB 1666); pany Janosska wetssy častku mista toho spustateneho mlina zaugala a y plotom prehradila (SENICA 1680); recuperator urbis: kdo mesto znowu od neprjtela zaugal (KS 1763); proč se ty do nasseho obidla strkass, proč si nass prjbitek zaugal (VP 1764); dost mnoho sweta zaugal Alexander Weliki (GK 1779); geskiňe pak skrze diwoku zwer zaugeta bila (PT 1796)
L. prázná bila od wsseho sedláckého wirobeny zem a zaugatá z krowym a trnym (PT 1778) zarastená
4. čo začať vykonávať nej. funkciu: occupare urbem: mesto dostati, na wladárstwi zaugati (KS 1763); dewaty rok se wynyal, od kterého času Grinwald wlaské kralowstwy byl zaugal, pry smrty swég poručiwsse králowstwy synu swému (PeP 1770); Aborysa vijmúc, který jest sa predce visekal, utékel, skril a potem pobožňejší život zaujmúl (BR 1785)
L. Gežiss zagiste musy zaugity nebesa až do času napraweny wssech wecy (Le 1730) vstúpiť do neba
5. čo zachvátiť, postihnúť: musy se člowek dewet krat pospolu potiti, nebo zase namoc zaugme (RT 17. st); (choroba) ta, ktera w nohach mjsto swe zaugme, nazjwa se podagra (HT 1760); po tomto wssem zavgalo Kolomana weliké hlawy bolenj (SH 1786) začala ho bolieť hlava; nech ma malomoczenstwy a wredowatost zaugme (PREŠOV 1789) pren geskiňi, w negž (žena) bidlela, strassne mlčenj zaugalo (PT 1796) zavládlo
6. zahĺbiť, pohrúžiť sa do nej. činnosti: skrze kratkost czasu nemozna vecz, abich dnes mohol vistat, gsucze zaugati kremo toho y z odpravovanim pruišeg a zgednanim noveg czeledi (PRÍBOVCE 1599 E); Kapusta panowy y negakowe odporne rečy howoril, o kterych swedek oznamit newje, byusse na ten čas w pracy zaugati (NECPALY 1743)
7. čo chytiť, uloviť niečo: tak ge ffortilna ryba ta torpedo, že gestli se prytreffi, že gu ribari do syti zaugmu, ona pracuge ne len, aby sama se oslobodila od siti, ale y gine riby (GK 1779); -jímať, -jmovať ndk
1. k 1: mladost, take krasa mnohych zaugjma (MVP 18. st)
2. k 2: zaugaty statek prichazi na zmatek, kdo ge zaugmagj, weczy sskodu magj, mnoho gmenu wsskodj (BV 1652); possideo homines: zaugjmám sebe lid; occupo: zabawugem, zaugjmám statek (KS 1763); náhle obkličuge gich cysarské wogsko, konikúw húffowe se walga, částka z mečmy, častka pak s kopiamy smutnu služebnost zaugmugú (PeP 1771) košicke panove velike gvalty činia, zaujimaju jim (sedliakom) statky z jejich vlastneho hotara (SEDLICE 1783 LP)
3. k 3: pan Kostka poczal grunthy zavgymat, nas prenasledowat (STARHRAD 1536); zadni s panov Geho Jasnost Czisarske, kteri predtim Hradok wladaly nasse chotare nicz nezaugimali (LIPTOV 1644); roku 1672 prissli katholycy zaugjmat náš kostol (S. ĽUPČA 1672); abi žadni z biskupuw, grofuw neprobowal, neskussal a wssetecžne nezaugimal bane swu wlastnu wuli (MB 1701); tyranem gest a zbognjkem, kterj nekolik djluw rolj nasilne zaugjma (PT 1796)
4. čo posudzovať, zvažovať niečo: zaugímag každý skutek powážľiwe, odhoď wšecku lenost, konág ho bedliwe (BE 1794); zaujať sa dk o čo, za čo začať sa niečím zaoberať, venovať sa niečomu: pakliby se v tychto dvuch rociech za muz nevydala aneb žadneho syna nemala, jakošto vydanu dceru nemala, kteri by se za kovacku šmitnu zaujali, ma se šmitna zamknuti (CA 1616 CM); milostive žadame svu vrchnost, že by se račeli za nas zaujati a naš chotar od Slezakov oslobodit (STAŠKOV 1671 LP); o mu tuto wec milostiwe se (páni) zavgaty račily (LIPTOV 1768); ga pak sem se na kolarsku robotu nezaugal (L. HRÁDOK 1768); prosjm, aby se za syroti amplissimus magistratus zaugal (KRUPINA 1734); tak ani wisoku wimluwnost w slowe boskem, když nemužu pochopit a rozumet posluchačy, nemužu se zaugati k dobremu žiwotu (GK 1779); zajímať sa ndk: a gestly sem co mlowyl w opilstwy k nemu a nanho, ya nic o tom newyem, gyny se o to nezagymagy (S. ĽUPČA 1613); nehressá bratrj, když se genom o takowe zbjrky nezavgjmagu (PrV 1767); okolo howád a roly temer wssetci se zaugmagú (PT 1778); čest a chwálu zasluhugj, kterižto se o tento náss národ zaugjmagj (StN 1786)

zaujmovať p. zaujať

zaujmúť p. zaujať