tuf -u m. geol. hornina, kt. vznikla sopečnou činnosťou: vápenný t. travertín;
tufový príd.
tuf tufu pl. N tufy m.
tuf -u m. ‹t› geol. úlomkovitá hornina s terigénnou prímesou vytvorená sopečnou činnosťou, používaná najmä ako stavebný materiál a prísada (do betónu a i.);
tufový príd.: geol. t. aglomerát; stav. t. betón s prísadou tufu al. tufitu
tuf, -u m. geol. mrvivé odrody vyvretých a usadených hornín: sopečný (vulkanický) t. usadenina sopečného popola a iných sopečných vyvrenín; vápencový t. vápenec usadený chemickou činnosťou vody, travertín; andezitový, trachytový čadičový t.;
tufový príd.: t. kameň
tuf m geol lat/tal 1. sopečná hornina používaná ako stavebný kameň: k žadnemu wozenga skal a tuffu k stawom panskym nebily sme powyny, ale teraz newyme, z yakeg pričinj, aby sme z nassou praczou a nakladkem meru laktrou tuffu dali nahotowyt (L. MIKULÁŠ 1754) 2. pórovitý vápenec používaný (pri al. po kúpeli) na ošúchanie stvrdnutej pokožky, pemza: tuf piesečnatj a drsnatj k očistowanj noch služj; (:w kupeloch:) telo plstou, dyerkowastjm z penny morskeg kamenom a tufem se ssucha (KoB 1666); tophus: tauff, měký, lehký a djrkowatý kámen (LZ 1775)