prechodný príd.
1. trvajúci krátke obdobie, dočasný: p. stav, p-é bydlisko, p. jav
2. tvoriaci prechod: p-é obdobie medzi letom a jeseňou
3. gram. p-é sloveso s väzbou v predložkovom A (napr. stretnúť niekoho, vylúčiť niečo)
4. správ. priechodný: prechodný dom, správ. priechodný dom;
prechodne prísl. k 1
prechodne prísl.
dočasne obmedzený čas, na obmedzený čas, na istý čas, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo) • načas • prechodne: dočasne, načas, prechodne bude robiť v sklade • dočasu: naša radosť trvala iba dočasne, dočasu • začas: dočasne, začas sa môže stravovať v reštaurácii • predbežne • provizórne: dočasne, predbežne, provizórne budeš bývať u nás • zatiaľ (do istého času): dočasne, zatiaľ postavte nábytok do predizby
porov. aj dočasný
prechodne p. dočasne, zatiaľ 4
zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilo • doteraz • dodnes • podnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadku • kniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav) • nespis. prezatým
2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľ • dovtedy • potiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane
3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitým • medzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospať • za ten čas • zried. medzičím
4. v tomto čase, do istého času • nateraz • teraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokoji • dočasne • načas • prechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe
prechodný1 príd.
1. týkajúci sa obdobia prechodu: p-é obdobie, p-é časy; p-é štádium; p-é ustanovenia týkajúce sa obdobia, v ktorom platia staré i nové predpisy;
2. dočasný, nie trvalý: p. pobyt; p. jav; p. stav; p-é ťažkosti; Bol to len prechodný flirt. (Barč);
prechodne prísl. k 2: Bývame prechodne v meste. (Hor.);
prechodnosť, -ti ž.
prechodný i priechodný príd. 1. umožňujúci prechod, prechádzanie: Každá doľina ňebola priechodná, ľen dachtorie (Tvrdošín TRS); Ňeňi tu žiadná prechodná dzedzina (Podmanín PB) 2. v spoj. priechodna pieu̯ka (Važec LM) - pílka, ktorá sa používa pri vyrezávaní čapov 3. existujúci al. slúžiaci iba isté obdobie, istý čas: Poton ešťe aj boľi začaľi robeď dáko dvaciaton ósmon, aľe to bolo ľen takuo prechodnuo (Tuhár LUČ); Keď ešťe ňeňi aňi zima, aňi ťeplo, nosín kabaňu s ťenkého štófu a pod ňu rukáuce - to je moje prechonné oblečeňie (Návojovce TOP); Mój majster narukuval a já zostal bes práce, ale aňi tom prechonnén čase son domácú krajčovinu nechitel do rúk (Trenč. Závada TRČ) prechodne prísl. k 3: Aj to sa robelo prechodňe, dakedi sa mesiadz-dva robelo, poton to za_zastálo (Tuhár LUČ); On tu bíval prechodňe (Orlové PB); Maléj hore sa visoká zver len prechonne drží (Skala TRČ)