požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu; p-aj mi ceruzku
● aký p-aj, taký vráť;
nedok. požičiavať -a
// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice; p. si pero od suseda;
nedok. požičiavať si
požičiavať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vaný -vanie si nedok.
požičiavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
požičať, -čia, -čajú dok. (komu čo, zried. i čoho) poskytnúť na istý čas , dať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. niekomu peniaze, p. priateľovi knihu; Požičiame vám traktor. (Tal.) Prosím vás, požičajte mi octu. (Ráz.-Mart.) Balalajkár požičal svoj inštrument do ďalšieho kúta vozňa. (Jes.) Nik nechce požičať ani cibule, ani omasty. (Stod.) Ak mohol, požičal, a vrátil si mu, ako si kedy chcel. (Taj.) Stovku požičal Maruniakovcom len tak na dobré slovo (Taj.) bez dlžobného úpisu; pren. iron. Pusť ma, nech mu jednu požičiam (Gráf) nech ho udriem.
● aký požičaj, taký vráť o primeranej reakcii na niečí podnet;
nedok. požičiavať
|| požičať si (čo, zried. i koho; čo od koho) prijať niečo od niekoho na istý čas, vyžiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si peniaze v banke, na zmenku, p. si knihu od priateľa; pren. iron. Niekedy sa stalo, že si dedinčania „požičali“ čo-to zo stavebného materiálu (Min.) ukradli si. Musíme si požičať od niekoho na večný interes (Ráz.) bez povinnosti vrátiť. (Bernolák) chcel slovenčinu očistiť od všetkého, čo si požičala z češtiny a poľštiny (Vlč.) prevzala. Zhromaždili ste tu výtečných ľudí celej Slovakie! Nepožičali ste si niektorého z Čiech? (Vaj.) nepriviedli?
● p. si niekoho vynadať mu, kritizovať ho ap.: Keby jej tak bola prišla na jazyk, bola by si ju inak požičala. (Taj.);
požičiavať, -a, -ajú nedok. (komu čo, zried. i čoho) poskytovať niekomu niečo na istý čas, dávať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. priateľovi knihy, peniaze; Doubekova žena mi požičiavala topánky, nohavice a lyže. (Bedn.) Roman nepožičiaval ľahko svojich vecí. (Jégé) Dedinské úverové družstvo požičiava lacno. (Heč.);
dok. požičať
|| požičiavať si (čo; čo od koho) prijímať niečo od niekoho na istý čas, žiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si knihy z knižnice, p. si peniaze v banke (z banky); Od chudáka si šestáčiky požičiaval. (Bod.) Dobre si ho (frak) obzrel, keď si ho požičiaval. (Jes.) Musíš mi sľúbiť, že si viac nebudeš požičiavať od nikoho. (Tim.) Dával, kým mal, vlastné minul. požičiaval si. (Jes.)
● expr. požičiavať si rozum od niekoho radiť sa s niekým: My sme nie dnešní. Netreba nám chodiť do susedov požičiavať si rozum. (Kuk.);
dok. požičať si
požičiavať, požičovať i požíčať nedok. (pojčávať, poščávat) 1. csl poskytovať, dávať niekomu niečo (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: A peňáze si šanuj, ňepojčávaj chockomu podaromňici! (Dol. Lehota DK); Trasalká sa pokúpiľi a potom sa požičiavaľi (Detva ZVO); Já nejsu zviklí poščávat, nech je to, co sce (Skalica); Ňebars to ľubia požičovac, bo dachto i ňemerkuje, otarhňe ucho, ručku, abo daco iňše zlame (Brezina TRB); Dachto šicko požiča (Dl. Lúka BAR) F. koňa, pipku, ženu ňepožičaj ňikemu (Dl. Lúka BAR) - človek nepožičiava to, s čím je citovo spojený 2. žiadať si niečo od niekoho na dočasné používanie: A kebi prišiel za tebú poščiavac peniaze, nie abi si mu poščala! (Tŕstie ILA); Každí veru ňemal kapustové nože, bolo treba poščávat (Bošáca TRČ); Na koňi sa choďilo po ďeďiňe z vozom a stolički sa vozili, požičiavali z don do domu, javisko zakúpili (Rybany BÁN); Furt sebe požičuje našo lancuchi, ňe že bi sebe svojo kupil (Margecany GEL) F. poščávané neni požehnané (Trenč. Závada TRČ) - požičiavanie prináša riziko
požičiavať si, požičievať si i požičovať si nedok. (poščávat si) brať si, žiadať si niečo od niekoho na dočasné používanie: Elo ňemá medomet, požičiava si (V. Maňa VRB); Koborec, to si tak požičiavaľi, ňiekeron dome to maľi, a tak to choďilo aj do kelkíh domou (Devičie KRU); Naši starí písávaľi brkom, kec si poščiavaľi peňiaze (Brvnište PB); Bárdo si prinde poščávat káru, uš je celá zhindruvaná (Červeník HLO); Kedz už ňemala aňi na chľip, ta sebe muśela chodzic požičovac (Bracovce MCH) F. choďiť po poščievaňí (Riečnica KNM) - často si požičiavať od viacerých ľudí, byť odkázaný na požičiavanie
požičovať p. požičiavať
požičovať si p. požičiavať si
požičať, pojčať [poj(i)č-], čes pújčiť [púj(i)-, pôj-, poj(i)-] dk komu čo (od koho), koho; čoho poskytnúť niekomu niečo (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: yako susedu pogysczete my (Bardejovčania Petrovi Aksamitovi) cztyrzy sta zlatich (PLAVEČ 1456); kdyz geden druhemu puogczi kuoň aneb ssatuow o zbozi, czoz byl geden druhemv poyczyl aneb zalozyl (ŽK 1473; 1479); k Wassym Milostem pysseme, ze nam pugiczyty raczyte mystrze Janka wassyho, totyž poprawcze (BECKOV 1554); pany Anna Ssemeny gedney spoluobywatelkyny wasseho pocztyweho mesta bola pogjczela padesate szlatych (D. LELOVCE 1590); prosime Vašu Velkomožnost, račte nam požičat jedneho bubna nevelkeho (ZLIECHOV 1663 LP); na wjplaczani domina fatens bila poyčala fl 200 (LIPTOV 1669); zwarelo se pol sladu meskeho, do ktereho pozičal Kolarik korcuow pet (ŽILINA 1718); Kolarka o dyesiatey nočney hodine prissla do fatenskinho domu a prosila požicatyi geden gross (KRUPINA 1739); asnaď vám, gazďinká, u ňekterích suseduw požičajú? (BR 1785); x. pren Slowáci od Nemcuw, swich starodáwních pomezníkuw méno farár požičalí (BN 1796) prevzali; požičiavať [-čia-, -čá-], pojčiavať [-čá-], čes pújčovať ndk: yestly kdo od tobe požyčyawa, požičag mu (KoB 1666); Jano ke swedkowj prjssel a od neho dwa grosse požjčjawal (TURIEC 1763); ga velmi nerada pozicavam (peniaze) (ČADCA 1774); nekterj, když gest (pri počítaní) v spodku počet wetssj gak nawrchu, geden z wrchu pogčawagu a punktem poznamenagu (LU 1775); juš i kostolné penize pojčujeme, aby ditky naše skrz hlat nezhynuli (ZÁKAMENNÉ 1776 LP); požičať si prijať na dočasné používanie od niekoho niečo (na vlastnú žiadosť): prigal sem od Marikowcow, čwo sy boly od mitniho pozicaly, zl 1 d 30 (P. BYSTRICA 1720); mam ženu Teresu, gak na nu wilezu? Požičam si rebrika od pana kmotrika (ZL 18. st); x. pren od satirikuv jsi sebe zubuv požičal (BR 1785) vystupuješ ostro, kriticky; požičiavať si ndk: geslj sme mu telku summu podlužnj bily, precso sy požicšiawal? (PUKANEC 1767)