písanie [-ie, -í], čes psaní s
1. písomné zaznamenávanie niečoho: pro kratkost času k psanj zanechawam nadegj, zie bez toho werziti mne budete (U. BROD 1598); wjmluwnj rečnjk k wjmluwnosty w psanj se cwicj (KoB 1666); stolik na pisangia wikladany a s plechom (M. KAMEŇ 1772); pítala od neho potrebu ku písaní (BR 1785)
2. písomná správa niekomu neprítomnému, list: Domko pri tomto statku sweho oddawanj nebyl pritomny, wssakže swu wuoli skrze psani oznamil (P. ĽUPČA 1597); ona žadnych listuw anebo psanj žadnym osobam nenosila (SKALICA 1616); s tym maličkym pisanim že by sme neračili pohoršit Jich Milosti (VAVREČKA 1775 LP)
3. úradný zápis, doklad o niečom, potvrdenie: my Peter Polak i wssechna rada wyznawame timto psanym, ze sie gest sudyla pany Zophka (ŽK 1463); pristupil gest ke mne muoy Pauel, zadagicze mne, abych V. Milostem psani dal, strany zeninho bratra (PETKOVCE 16. st); za potrebnu wecz sem uznal, abych negake psany anebo testament po sebe zanechal (PREŠOV 1666); ja, nizeg podpisana, znami czinim timto pisanim, ze som wzala od Geho Milosty wdowi pedesat zlatich (L. MIKULÁŠ 1702)
4. literárne tvorenie: ku pisani literarnemu nagdess w každem člowekowi gine nachilnosti (GŠ 1758); poetica: werssúw pjsani (KS 1763); ne tak dávno bil nekdo povstal, jenž včilejšú písáňá svobodu pozbuzený, začnúl téz rozličnými knižkami túto prospešnú príležitosťú žiti (BR 1785)