Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
domnievať sa ‑a ‑ajú nedok.

domnievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok.

domnievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (s vedľajšou vetou) ▶ mať istú predstavu o niečom; syn. myslieť si, mať dojem, nazdávať sa, predpokladať: mylne, naivne sa d., že sa to dá stihnúť; domnievam sa, že som sa nemýlil; väčšina opýtaných sa domnieva, že tento postup je správny; Sprvu sme sa domnievali, že to dospelí vyhútali len z vrtochu. [M. Urban]

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienku byť v domnienke žiť v domnienke mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieť myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovať uzatvárať uzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítať rátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladať tušiť domýšľať si domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať si šípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľať rozmýšľať zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovať rozhutovať prehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbať filozofovať rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zreteli mať na pamäti pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriť zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieť chápať mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladať počítať rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniť mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovať zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať sa mať domnienku byť v domnienke nazdať sa nazdávať sa predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa domnievať sa mať domnienku byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítať rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si) predpokladať usudzovať predvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiť domýšľať si domýšľať saexpr.: hútať si šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zreteli brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si) mieniť veriť dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sa domnievať sa predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovať zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladať považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovať klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sa domnievať sa predpokladať myslieť si mieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sa javiť sa pripadať prichodiť prichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sa predstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzerať pôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať sa vidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť sa ľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

domnievať sa, -a, -ajú nedok. (so spoj. že) žiť, byť v domnienke, mať domnienku, myslieť, nazdávať sa, predpokladať: Bolo možno domnievať sa, že jeho ducha tlačí akási obava. (Vans.) Domnievam sa, že som sa mýlil. (Karv.)

domnievať sa nedok. (domievaťi sa) zried. myslieť si, nazdávať sa: Domievau̯ sa, že sa míleu̯, ale ňije (Bánovce n. Bebr.)

domnievať sa, zried domnievať [do-, du-; -ie-, -í-] ndk
1. predpokladať, myslieť si: nechczelj zanechatj, domnyewam se, okolo šta zlatych (s. l. 1593); odtud geho, domniewam, pacholok tiahal od obloka (KRUPINA 1643); reor: domniwam sa (VT 1648); co sy se důmnýwal (ŽS 1764); nebo sa on bude domngewat, že tam mass kus chleba (CA 18. st)
2. na koho viniť, upodozrievať: ja se na nikoho nedomniwam (M. JÁN 1613)

Zvukové nahrávky niektorých slov

domnievať: →speex →vorbis
domnievať, že ich mám croire que je les ai
domnieva, že ich uverejnenie considère que leur publication
návrh a domnieva sa la proposition et considère
sa domnieval, že dievča supposa que la jeune
sa domnievate, že gróf supposez que le comte
sa domnieva, že konkurencieschopnosť estime que la compétitivité
svojich príjmov a domnieva sa ses recettes et estime
v ťažkostiach a domnieva sa en difficulté et estime
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu