Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ťažký ťažší príd.

1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu, op. ľahký: ť. náklad, ť. kufor; ť. priemysel vyrábajúci výr. prostriedky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a úplné zariadenia závodov; voj. ť-é zbrane s veľkým kalibrom; chem.: t. vodík izotop vodíka, deutérium; ť-á voda zlúčenina ťažkého vodíka s kyslíkom; šport. ť-á atletika vzpieranie, zápasenie, pästiarstvo

2. vyrobený z ťažkých materiálov, masívny, op. ľahký: ť. nábytok, ť. brokátový záves;

pren. ť-á ruka

3. namáhavý, neľahký, vyčerpávajúci, op. ľahký: ť-á práca, ť. problém, ť. život; ť-é podmienky zlé, op. dobré

4. kt. má intenzívny účinok, silný, veľký: ť-á porážka, ť. trest, ť-á choroba; ť. zápach; ť. vzduch ťažko dýchateľný; ť-é jedlo ťažko stráviteľné

5. bolestne doliehajúci, ťaživý, tiesnivý: ť-é následky, ť. osud, ť-é časy, ť-é myšlienky, ť-é sny

6. hovor. expr., často iron. významný, dôležitý: ť. káder, ť-á šarža; ť. frajer veľký

expr. ť. ako cent, ako hrom veľmi; mať ť-é viečka byť ospalý; má ť. → jazyk; ť-é peniaze veľká suma; (ne)robiť si ť-ú hlavu z niečoho (ne)robiť si starosti; s ť-m srdcom nerád; mať na niekoho ť-é srdce hnevať sa naňho, zazlievať mu; (je to preňho) ť. úder veľké nešťastie;

ťažko

I. ťažšie prísl. k 1 – 5 i vetná prísl. k 1, 3: ť. dosadnúť; ť. pracovať, ť. chápať; ť. chorý, ť. dostupný, ť. stráviteľný; ť. mu to padlo; je mu ť. od žalúdka; s tebou je ť. nedá sa dohodnúť

horko-ť. ledva, len-len; je mu ť. na srdci, pri srdci, okolo srdca je smutný;

ťažkosť -i ž.

1. k ťažký: ť. nákladu, skúšky, obete

2. obyč. mn. čo sťažuje priebeh, fungovanie; nepríjemnosti: finančné, zdravotné t-i; zvládnuť nápor bez t-í

II. ťažko čast. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, asi nie: prídeš? – asi ť.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ťažký ťažší; ťažko prísl. i čast.; ťažkosť ‑i ‑í ž.

ťažko 2. st. ťažšie prísl.

ťažko čast.

-ko/2351331±1219 4.37: adverbiá 1. st. 222694 rovnako/54445 ťažko/30659 ľahko/19410 ďaleko/18796 krátko/15581 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 blízko/9542 úzko/4450 zakrátko/3733 neďaleko/3567 hladko/2515 (105/23713)

-ko/2351331±1219 5.31: partikuly 759 jednako/421 ako/149 rovnako/109 ťažko/37 blízko/13 nijako/11 nadovšetko/8 (2/11)

-o/19676156±19853 1.89: adverbiá 1. st. 1090831→1092771
+3373
−2638
často/75845 možno/59413 rovnako/54445 rýchlo/49914 dlho/43451 priamo/40009 ťažko/30659 ráno/29933 dávno/20733 ľahko/19410 ďaleko/18796 nemožno/18664 čoskoro/16893 ticho/15891 krátko/15581 nedávno/15544 rovno/13835 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 nato/10220 neskoro/9870 blízko/9542 skoro/9435 najavo/9234 celkovo/8428 málo/8056 naplno/7794 ľúto/6853 (1536/438040)

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurát ale ba, pís. i aleba ale čo ale čoby ale kde čobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožeby kdeby kdeže kdežebyhovor. expr.: ale čože ale čožeby ale kdeže ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čo ešteže čo ba ešte ba ešte čo ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráň bohchráň chráňboh chráňbože chráňpane bohuchovaj božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj ach jaj ajaj ajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hoh hoho hohó oho ohó oj ojoj ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horky horký horkýže horkýtam horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figu figu borovú figu drevenú figu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kieho ba kýho čerta paroma ba čerta ba paroma ba kieho/kýho čerta čerta starého čerta rohatého čerta strapatého čerta kopasného ba kieho/kýho beťaha ba kieho/kýho hada čerta-diabla (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za nič ani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôj ani za otca ani za svet za nič na svete za nijakú cenu ani počuť ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo ani ma nemá ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotva ťažko asi nie asi ťažko pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prd vulg.: trt hovno riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivo znenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhle ponenáhlo poznenáhla poznenáhle sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľna pozvoľna voľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivo ospalo malátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavo prplavo šiplavohovor. expr.: babravo babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličky pomalinky pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krok slimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľna pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhla poznenáhle sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličky pomalinky pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličky pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmer temer bezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličky pomalinky pomalilinky


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaže ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvy sotvyže ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmer temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažko asi ťažko asi nie pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. asi pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvy sotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaže ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď ako len čo len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čo iba toľko čo práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvy sotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahko obťažne prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudno trudneexpr.: lopotne krvopotne znojne mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažko naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne silno silne veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživo tiesnivo zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestne bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly dlho zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne značne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemálo veľa mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajne nezvyčajne nevšedne mimoriadne osobitne zvlášťkniž.: nezvykle neobvykle obzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodne obdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimerane nepomerne neúmerne nadmerne enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmi príliš prílišne nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálne nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemerne nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemerne podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídane neslýchane nevýslovne nevysloviteľne nevypovedateľne neopísateľne nepredstaviteľne neuveriteľne nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierne ohromne vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocne silne tuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekom neúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadne poriadne naplno náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovsky úžasne závratne kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialene ukrutne ukrutánskyhovor. expr.: hrozne hrozitánsky hromsky strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až beda až hrôza až strach až hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovsky diabolsky pekelne potvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi veľmi-preveľmi prenáramne prenesmierne preukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrelapomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobíťažko: rana sa ťažko hojíexpr.: šiplavo piplavo babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácieobšírne zoširoka široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstaváchrozvláčne rozťahanekniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto dejakniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej cestezastar.: rozvlačite rozvlačito (Timrava)

3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4


zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúco nekvalitne nedokonale nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávne nenáležite chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimerane nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotne nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodne ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavo pľuhavsky všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarene nevydarene nezdarene nezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobre pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojne nemorálne nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepekne mrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodne neprimerane nespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlo nízko ničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavo pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre nemilo neprívetivo nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľsky nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivo nevyhovujúco nepríjemne nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledo mizerne naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovno na riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ťažko, 2. st. ťažšie prísl.

1. s veľkou váhou: ť. dopadnúť na zem;

2. namáhavo, s veľkým úsilím, s prekážkami: ť. pracovať, ť. sa pohybovať, ť. dýchať, ť. chápať, ťzrozumiteľný, poznateľný, čitateľný; ť. uveriť, ť. dokázať dačo, ť. sa učiť, ť. privykať

horko-ťažko ledva, len-len že; ťažko, preťažko s veľkou námahou;

3. pomaly: ť. sa hojiť; ť. sa zahrievať; ž. zápalný;

4. zle, nepríjemne: Od Gordeja začalo ťažko páchnuť. (Jes-á); ť. mi (niečo) padne; neos. je mi ť., je mi ť. okolo srdca som smutný, stiesnený; je mi ť. od žalúdka cítim nevoľnosť;

5. veľmi, vážne, silne: ť. chorý, ť. ranený, ť. postihnutý, ť. trestaný, ť. sa prehrešiž, ť. na niečo doplácať

ťažíčko p. ťažko


ťažko [ťa-, ča-, te-, ce-], čes težce
I. prísl i vetná prísl
1. namáhavo, s veľkým úsilím: lechko sukno maczat, ale tesse walat, negtessy wipracowat (BV 1652); prawdu težko utagiť (SN 1678); w tich mistach welike marasty a blata biwaly, takze tjassko lichwa prechazat mohla (VESELÉ 1747); sedlak je časko pracoviti človek (SJ 18. st); Ssulan mluwy uhersky a tassko nemecky (Kur 18. st)
L. ť.-neľahko veľmi ťažko: horce mna rozlucugess, ukrutna smrti, od mogich priteluw, rodicuw, od mich weci, ktere gsem ga tessko-nelachko nazhromazdil (MK 18. st)
F. byť ť. komu o čo mať starosti s niečím: nebo jest teško u nas o drevo na okurovani (V. LOVČA 1682); o mlin nam čassko gest, ponewač pre welke mrazy a zimu postawa (PILHOV 1773 E)
2. pomaly: nasolene gedla tassko se zažjwagj (KoB 1666);
3. nepríjemne: (Žofia) do pol druha tidna musela gest ležety a bolest swu težko znassety (KEVICE 1699); geleny hubka pachnye tezce (HL 17. st); wezmi wodky ze šarlatoweg ruže a tahni do nosa, to čim často, pokudž ty teško z nosa raziti neprestane (RTA 17. st); abi ste tomu nemluwnatku nebeskemu skrze wass odich necisty a tassko smrdici neco w zalutku nepohnuli (MS 1758)
F. byť ť. komu zdravotne sa cítiť zle: wceragseg noci sem bola welmi tasko; druhi den mi ge tasge (RADVAŇ 1714); byť ť. na duši, na srdci, na srdiečku komu cítiť sa nepríjemne: čomu gemu bilo czessko na dussy, gdi geho widzel, do chižy wstupicz, kedy ocza ranily az umrel (BARDEJOV 1669); ked ticzen se newicza, ass ym cessko na srdcu, ass mdlegu, choregu (SJ 18. st); tassko my ge na mogem srdecsku (Pie 18. st)
4. veľmi: ach, plačem, ťežko naríkám, i ve dne i v noci vzdychám (ASL 1676); list was sem prigala, kteri sem dost tasko cakala (RADVAŇ 1714); y my samy zhressyli sme ťažssko (KB 1757); že bych ga tak ťesce ňegwetssyho meho dobrodince mel obrazyti? (CDu 18. st); mnohych také ťažssko zanecháwá upadnúti Búh (BlR 18. st)
L. ť.-horko veľmi-preveľmi: dukáty je metal, težce-horce plakal (PV 18. st) ležať ť. byť vážne chorý: na smrtedlney swey postely muog bratr tessko ležicz, dal mne pred sebe pozvati (JELŠAVA 1595); kdy gegy druhe dite dokonalo, giž sama tezce lezela (ZVOLEN 16. st); Durko lezi tasko (RADVAŇ 1714); kdj fatens welmj tasko ležel, tak že uss y dokonal bj bol (KRUPINA 1741)
II. čast vyj. pochybnosť, sotva: vix: ledwá, sotwá, ťažsskó; vix tandem sensi: k posledku ťažsskó pochopil sem (KS 1763); -íčko prísl expr k 4: jako ma naháš, Anička moja? Dosť težko, težíčko, bolí ma srdečko, mamička moja! (RL 16. st)

ťažko_1 ťažko ťažko_2 ťažko

Zvukové nahrávky niektorých slov

bolo by veľmi ťažko serait serait fort difficile
mi je dosť ťažko m'est difficile de
mimoriadne zriedkavo a ťažko extrêmement rare et difficile
príliš zložité a ťažko trop complexes et difficiles à
rozpustný vo vode, ťažko soluble dans l'eau, difficilement
ťažko rozpustný v etanole difficilement soluble dans l'éthanol
veľmi odlišné a ťažko très différentes et difficiles à
vo vode, ťažko rozpustný dans l'eau, difficilement soluble
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu