doprávať sa p. hádať sa
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa
doprávať sa, -a, -ajú nedok. nár. (s kým) dohovárať sa, škriepiť sa, hádať sa: A čo sa budem s ním doprávať. (Kuk.);
dok. dopraviť sa2
dopraviť sa2, -í, -ia dok. nár. (s kým) dohovoriť sa, vybaviť si niečo (obyč. spor.): Bola som sa dopraviť s richtárkou. (Taj.);
nedok. doprávať sa
doprávať sa nedok. strsl dohovárať sa: Viďeu̯ šecke starie babi, čo veďeľi porábať, ako sa doprávaľi za oltárom (Detva ZVO); Doprávau̯ sa so mnou (Blatnica MAR); dopráva_ca (Hor. Lehota DK)
doprávať, dopravovať ndk dokončovať opravu, doopravúvať: mlinarom, ktery na tem placy doprawali diery, dano chleba; minarowy z drabom, ktery masstale dopraowaly, dano na poledne brincse (ŽILINA 1703; 1729)