onen, oný m oná ž, ono, oné s zám ukaz
1. odkazuje na osobu al. vec, o ktorej bola predtým reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti, tamten, tamtá, tamto: vmrze-li pak onen swu smrti aneb ginssi (ŽK 1473); a gestli by gegich (zeme) ona Agnitha aneb manzelek gey chtiel dietom utratiti (P. ĽUPČA 1560); co naprawil onomu Bůh cžloweku wernému (CC 1655); kdiby cechownj nadessel, ma štokher aneb humplir wikonati se a onen ffedrowan bity (CA 1656); rikeg se mnau tu kraticku modlitbu z onym zgewnym hryssnikem (AgS 1708); o onóm žén: Nech skameňím! seba klňeňú (BE 1794); mimo swedectwa Pawlowého stogí za prawdu túto oný dúwod (BN 1796)
F. o. svet, život posmrtný život, záhrobie: (ľudia pridržiavajúci sa učenia s. Pavla) swim časem užitek a odplatu budu miti w onom buducem, wečnem žiwote (TC 1631); (Boh) dal wam požehnanj časne a na onem swetie wečne (KT 1753); (za) o-ho času v dávnej dobe, kedysi: za oneho cžasu přinesli su ku Panu Gežissowi detiatka, aby se gych dotykal (BAg 1585); onoho času rzekl Pan Gežjš zákonnykům a farizeům (SP 1696); za onoho času gegich predkowe farizeussowé to také činili (VP 1764)
2. v spojeniach ten(to) - onen ukazuje na vzdialenejšiu osobu al. vec, tamten: ten neb onen dum neb chram Pana (Le 1730); abj se múdry človek onoho neb tohoto blaznive nedopustil (SS 18. st) tomu oči czizolostwo ukazugu, ginemu smilstwo, onemu dum blizniho, ktery bi požadal (MS 1758); čo odporníci bárs proťi tomuto, bars proťi onómu mluwá (BN 1796)
F. beriž se s tohoto swěta na onen (svet) (HI 18. st) do záhrobia
oný, oná, oné p. onen