div3 I. vetná prísl nie div, neni div/divu i v otázke čo divu, či (je) div? nemožno sa diviť: neny gest dyw, že czlowek vpadne (STRÁŽNICA 1529); nenj diw, ponewadž oni samy teg nesslechetnosty poddanj gsu (WO 1670); nebylo by djwu, žie by nemely co mlatit (DUBNICA n. V. 1722); dar pekny bila Maria, čo techdj diwu, že ona negmilegssy bila Panu Bohu (KT 1753); minime mirum: ne diw (KS 1763); div; div jestli je čudné, prekvapujúce: mirum ni domi est: dyw, gesly doma neni (KS 1763); mistr Gakomus mluwi: Diw ze czlowek vmre, kdiž ssalwia roste (LR5 18. st) II. čast vyj. prekvapenie, podivenie; div, div, že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: dyw gsy ocžy newydierem (TRENČÍN 1584); konye dyw ot hladu nepomory (SUČANY 1622); wiczudky daval chudobe, div že ludge nepokapaly (JASENICA 1710) F. pany Keviczka diw nohy neotočzila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi veľa sa nachodila
ne p. nie
nie [nie, ne, ni] I. čast 1. vyj. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku (ako replika): ny, mila pani, jeho počatek byl a tohoto ni (ŽK 1454); nieslubil-li sy manželstwo ziadney druhei osobe, mimo tegto poctiwei osobi? Nie. (RS 1625); Nge, nisst sem se nezhowaral (PUKANEC 1708); tsi taki je estse dobri tslovek, jakim joho Buoh sztvorél? Nye (MCa 1750) 2. popiera jednotlivý výraz, platnosť niektorého vetného člena: seno z Ozorowecz wozily, a nie z Wisochan (CHOCHOLNÁ 1612); ze ge on nie zeman, ale kisel, kurweg matiera sin (TURIEC 1643); swedek ne sice wždicky, ale časem pritomny bywsse (MARTIN 1731); nye po szvojéj smertzi, alye pred nyú (MCa 1750); non in postremis est: ne posledny člowek (KS 1763) F. by nie ale, bylo by wssecko cale (SiN 1678) keby nebolo ale; horkô nie ba veru áno: slubuwal, že nebudem psotowat, a horkuo nye, precza som len psotna (KRUPINA 1717) II. spoj prir ako súčasť zložených spojok či-li nie, alebo nie vo vylučovacom súvetí vyj. zápornú eventualitu, popieranie obsahu prvej otázky al. neplatnosť predchádzajúcej výpovede: gmate-li yake swetky, y-li ny (TOPOĽČANY 1554 E); sskody-ly mu ten skutek k geho pocztywosty, czi-ly nye (HRADIŠTE 1576); sy-ly zdawany z jinu osobu, alebo nie (RS 1625); czo gestli pak nye, posudzuge se (DIVIAKY 1679); bude-li gisti dluh, nebo nie (KRUPINA 1691); (Bože) nedeg my chudobnym byti, ni welke bohatstwj miti (PoP 1723-24)
ni p. nie