krivda ž neprávosť, ubližovanie: gestly by ktereg strane krywda sie zdala (L. JÁN 1480 SČL); aby geho dietky a manželku bez wsseckey krywdy ochranowal (MARTIN 1531); zeby mu byla gesste krywda (SLIAČE 1589); hori boli rozdelene nerowno, z weliku kriwdu ((P. BYSTRICA) 1677); ga tebe kriwdu urobil (BARDEJOV 1682) ukrivdil som ti; krywdu mam (ŠTÍTNIK 1704) ubližujú mi; za weliku kriwdu si wedeme (SELEC 1716)
L. do neba, k Bohu volajúca k. veľká, niesmierna: k Bohu wolagiczi kriwdu máte (HRABOVKA 1726); našu do nebe volajici krivdu (ZUBÁK 1760 LP); nezadať k-u komu nepoškodiť ho: (páleník) budye powinyen dawat polowicz z gedney kazdeg warky, nyezadagicze krywdi panouj (N. MESTO n. V. 1728); predložiť, pretendovať k-u práv podať sťažnosť, sťažovať sa: brat praetenduwal sobe krywdu strany kony (TRENČÍN 1653); nemajice komu jinemu naše krivdy predložit (ČASTKOV 1732 LP)
F. trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge (KoB 1666); krywda od swogeho gest czožs neznosneho (SiN 1678)