Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

premeniť dok.

1. urobiť niečo iné, niekoho iného: p. púšť na úrodnú pôdu; p. kancelárie na obchodné miestnosti; čarodejnica ho p-la na žabu (v rozprávke); publ. p. pokutový kop docieliť z neho gól

2. dať iný vzhľad, výzor, ráz ap., zmeniť: p. hlas; more p-lo farbu; staroba p-í človeka

3. nahradiť niečím iným, zameniť: p. dolár na koruny; p. peniaze rozmeniť na drobné;

nedok. premieňať -a

// premeniť sa stať sa iným, zmeniť sa: sneh sa p-l na dážď; radosť sa p-la na žiaľ; čarodejník sa p-l na orla (v rozprávke);

nedok. premieňať sa

premeniť -ní -nia premeň! -nil -niac -nený -nenie dok.

premeniť sa -ní sa -nia sa premeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2

obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiť • otočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líce • expr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive oči • poobracať • pootáčať (postupne) • pootočiť • poobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátil • zvrtnúť • skrútiť • skrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniť • premeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľanie • zried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svet • expr.: preinačiť • preonačiť: nik ho nepreinačí

premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniť • pretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systém • kniž.: prerodiť • preporodiť • obrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svet • kniž. preformovať: treba preformovať celé naše myslenie • zreformovať • reformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopis • odb. transformovať: transformovať elektrický prúd • kniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz) • preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemysel • prečariť • prečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabu • kniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasov • hovor.: preinačiť • preonačiť • zinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačili • pren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilo • pozmeniť • obmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódia • popremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňané • zvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniť • vymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingy • hovor.: prečarať • prečarovať • začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajaca • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vety • zmeniť • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovku • popremieňať • pozamieňať • povymieňať (postupne, viacero vecí)

vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík

zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke • zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt • hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla • hovor.: vyčarať • vyčarovať • začarať • začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky • hovor.: čarať • čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať • hovor.: prečarať • prečarovať: prečarali si stoličky • premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné • kniž. substituovať • nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja • pozamieňať • povymieňať • pomeniť • popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky

zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • prejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitky • popremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalo • pozmeniť sa • obmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadok • napraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravil • obrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobré • odstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstane • presunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunul • kniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnila • kniž.: preporodiť sa • prerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapa • prevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človeka • kniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú

zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)

zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

● hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

● hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa

premeniť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, ráz ap., zmeniť: Slaninová premení povýšený hlas na všedný. (Stod.) More premenilo farbu. (Jes.) Tak ťa vie premeniť ušľachtilá žena. (Fig.)

2. (čo, koho na čo, kniž. i v čo) urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné: Pokolenie za pokolením prichádza, aby premenilo kameň kopaníc v chlieb. (Jil.) Osvetľovacie rakety premenili noc na deň. (Sev.) Ľudí treba premeniť na včely. (Jes.) My premeníme v stroje každý vagón rudy. (Lajč.); šport. slang. p. pokutový kop pokutovým kopom dať gól;

3. (čo) nahradiť niečo niečím iným, zameniť: Treba ti povetrie premeniť, si ako skelet. (Tim.) Meno Ondrej premenili na Ondriša. (Kuk.); p. peniaze rozmeniť na drobné;

4. zried. (koho) vymeniť: Nazdal som sa, že ma varta prichádza premeniť. (Kuk.);

nedok. premieňať, -a, -ajú, zried. i premeňovať, -uje, -ujú

|| premeniť sa

1. stať sa iným, nadobudnúť iný vzhľad, výzor, ráz ap.; zmeniť sa: Časy sa premenili. (Stod.) Deväť rokov som ju nevidel — ako sa premenila! (Kuk.) Jakub je akýsi celý premenený. (Gráf)

2. (na čo, kniž. i v čo) stať sa niečím iným, zmeniť tvárnosť: Humno sa premenilo na čudnú vyhňu. (Urb.) Zahľadela sa, ako na skalu bola by sa premenila. (Sládk.) Sneh sa premenil v dážď. (Jes.) Mesto premenilo sa na obrovský úľ. (Zúb.) Radosť sa premenila v utrpenie. (Urb.) Mačka premení sa na kňažnú (Kuk.) v rozprávke;

nedok. premieňať sa, zried i premeňovať sa

premeniť dok.
1. pretvoriť na niečo iné al. niekoho iného, pretransformovať; prečarovať: Šecko jej to premeňiu̯, mesto kaše piesok, mesto slaňini doske (Devičie KRU); Tak svatá Ňeďelka ho premeňila na žobráka (Mýtna N. Ves TOP)
F. (ceu̯í) premeňení o_ctrachu (Podkonice BB) - (úplne) ohromený
2. dať iný vzhľad, výzor, ráz a pod. niečomu al. niekomu; prejsť zmenou nejakej svojej vlastnosti al. príznaku, zmeniť: Už aj ťebe ostarela mať, premeňila farbu, vidno, že je staršá (Pribiš DK); To je u_šetko premeňenuo, ňidž už ňie je tak, ako bolo kedisi (Príbovce MAR); Hrube ho ubullo, uš premeňil aj farbu (Bošáca TRČ); Tam je kaštíl, fčil uš je to na starobinec premeňené (Kuklov MAL)
3. nahradiť niečím iným, vymeniť, zameniť; (o peniazoch) rozmeniť: Na obed jedávaľi repu z múčkof aľebo kapusňicuof, ftedi ňebolo čuo tak premeňiť (Habovka TRS); Premeňťe mi, prosím vás, tíchto sto korú_na drobné! (Poluvsie PDZ); Premen mi sto koruni! (Honce ROŽ); Nesmieu̯a ít ven, bi_dúho venku, to bili ti povieri fšelijaké, že bi í mohli premeňi_to dzíťa (Vysoká p. Mor. BRA)
F. je ako premeňení (Hor. Pršany BB) - veľmi sa zmenil
4. vymeniť niekoho pri nejakej práci, činnosti a pod., vystriedať: Ľen triciaťi piaťi zme prišľi naspag z ohňa, keď nás premeňiľi (V. Krškany LVI); Na jednu hodzin maľi straš premeňic (Sobrance)
5. zried. dať niekomu al. niečomu iné meno či názov, premenovať: Za Rakúsko-Uhorska sa to volalo Bócen, f staríh mapáh je značené, no ale potom ho Talijaňi premeňili na Bolzáno (Prosiek LM)

premeniť sa dok.
1. stať sa niečím al. niekým iným, pretransformovať sa; prečarovať sa: Aľe keď vibehla von, tak tie peňiaze sa jej premeňili na kameňe (Čimhová TRS); Strige sa veďia premeňiď aj na šakovie zvierence (Podkonice BB); Ja ťi ho ňedán, dokín sa ňepremeňíž na takú Ružovú Aňičku, ako si bola pretín (Devičany LVI); Vzau̯ hrnec, natráseu̯ ho a popeu̯ sa porát premeňiu̯ na peňíze (Plav. Štvrtok MAL); A tota ruža śe premeňila na krasnu paňu (Dvorianky TRB); Bula taka žena, co śe na žabu premeňila, tag hutoriľi ľudze, aľe ja tomu ňeverim (Úbrež SOB)
2. nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť sa: Tera_sa to šetko premeňilo na takuo inuo! (Sedl. Dubová DK); Ča_sa premeňí, keť kohút póbeďe kikiríka (Bodorová MAR); Do večera sa čaz aj ďesaď rás premeňiu̯ (V. Lom MK); Barz je premenetá, to ani kobi ona nebula (Prihradzany REV); Šetko sa premeňí, keť sa vidáš! (Bošáca TRČ); Jak sa ona premeňiu̯a! (Lopašov SKA); Toten mertvi je calkom premeňeti (Spiš. Štvrtok LVO); Taki jem premeňeti po ti chorobe (Dl. Lúka BAR); Mau̯ calkom premeňeni hlas (Porostov SOB)

premeniť [pre-, pro-; -m(n)e-] dk
1. čo, koho dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, ráz, charakter ap., zmeniť niečo, niekoho: ej, neštestí zrádne, čo si učinilo, tak slávneho pána náhles promenilo! (ASL 1687); z wule Pana Boha wsemohucyho syn mug Joannes slubel se z urozennu panu Baross Katerinu do stawu swateho manzelskeho stupit a staw swug mladensky premenit (P. BYSTRICA 1690); na papieru miessag (prášok) a kdyz prassek promenj farbu, tedy bude hotowy (RT 17. st); po potope sweta htely lide wistawit wezu, ktera bi dosahla až do neba, čo widice Buh, premenil gegich gaziky tak, že geden druheho nerozumel (SJ 1783); ah, never mu, never, tvu stalosť nepremeň (PV 18. st); ris da sa skoreg s kože odraty, gako bi mal swe strakate znakj premenity (MiK 18. st)
F. p. vienok panenský, p. meno vydať sa: swug ten prwnegssy wienek panensky chcem premenyt (TURIE 1704); mistrova aneb vdova pozustala dokadkolvek sveho s tohoto sveta zešleho pana aneb manžela meno nepremeni, dotud vždicky slobodne muže remeslo robiti (CA 1709 E)
2. čo, koho na čo, v čo, v koho urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné, niekoho iného: dusse lidske na boski obras stworene, gakože sa mohli premeniti w te howada nerozumne (MS 1758); (Ježiš) kameňe w chléb premeňil (BN 1790); (Ježišu) mňa celého na seba pretwár y premeň (BlR 18. st); premenil Buh manželku Lotowu na slub solni (SJ 18. st); nech nebude semeno kapusne wisse 5 neb 6 rokov stare, ginačeg se na repu promeni (PR 18. st); bohatu si vziti jest tež promeniti slobodu v službu (AD 18. st)
3. čo komu (s čím, s kým, za čo, na čo) nahradiť niečo niečím iným, zameniť niečo: predreczena Laska y z dietmy swymy ty dwa tale domu bez cztwrtiny swey Lenhartowi Pusskarowy oswobodila pozywati, prodati y ke wssemu pozytku promeniti gemu y dietem geho na weky (P. ĽUPČA 1554); žyta premenyl som za yačmen cub 94 1/2 (ZVOLEN 1640); wychnáni stalo se, kdyť Albert Brandenbursky w Brussiy kryž rádu promenil ze ženu (KrP 1760); (kazateľ) odew reholniczky ze swetskim promenil (PeP 1770); s tim spusobem se má woda ňekolikrát premeniti (SN 1772); Joannes Horvath, 15, slobodny sluzebnik bez rodičoh hospodu premenil (PREŠOV 1784); nema takowy zadnu tesskost žiwot tento casny stratiti, nebo tessi se, že ten lepssi, blahoslaweny žiwot dostane, s kterym milerad tento swet mizerny premeni (MK 18. st)
4. koho vymeniť niekoho: mutare dominium: pána premeniti, pod druhého pána seba dati (KS 1763); obiwatelé nesmet budú premenit pána (PT 1778)
5. čo upustiť od niečoho, zrušiť, nedodržať niečo (sľub ap.): (Jánoš Balogh) sswug slyb promenjl a mne rozlycznjm spussobem penize dawal (TRENČÍN 1633); co geden pápež za dobré usudj, druhý to zrussyti neb promeniti narjditi může (IA 1708); premeňovať, premieňať [-m(i)e-, -mí-] ndk k 1: wjmluwnj rečnjk promenuge slowa spusoby promenugjcymy (KoB 1666); (ópium) slzy očy sussy okolo očy pomazanym, horkosty y čerwenosty promeniuge (HL 17. st);
x. gram navčiss se tedi ten, ta, to progmenowati, abys mohol snadno poznati každau promenu slowa (BZ 1749) skloňovať; (duša) gak ale náhle swú krásu a čistotu tratj a swe prirozeni premjňa, hned prewrátena a bohaprázna se naziwa (VP 1764); roku 1605 take zatmeny na nebj bilo, ze lide mislelj, ze planeti nebeske guss naturu swogu premenugu (SPr 1783); koňom srst gegich wipada, to gest koňe se lgeňa a barwu premgenagu (PR 18. st); k 2: transformo: na ginssy spúsob premeňugem (KS 1763); gednásobný wolatel h na z, ch na ss proměňuge (DM 1780); (žalúdky) se zoctowacugu neb zhnigu, neb se w negaku wlačkowitu a plesniwu materiy premenugu (ŠD 1784); k 3: w znamost uvozugi Vašeg Milosti, že tvrde tolari zde velmi težko per 140 denarios premienegi (B. ŠTIAVNICA 1629 E); nikdy pán otecz instantium sweho priezwiska nepremienal, ani se ginače naziwati nedal (DRAŽKOVCE 1669); holubice kdiž pred orla aneb pred gestrábem uteka, nékdi swé mjsto promenuge do djr skál; (bratia) w swim odewu tak byli chudobnj, že swé rúcho nikdy nepremenowali, mimo když ho wimjwat museli (VP 1764); neglepssj se swine krmga, kdis gim krm gazda premgeňa, poňewač takowu premenu swiňe milugi (PR 18. st)
F. p. čiapku s klobúkom dostávať sa do horšej situácie, dostávať sa z blata do kaluže: (Calvin a Luther) mnohokrate čapku z klobukem premenugu, to gest w horssi staw upadagu (PP 1734); premeniť sa
1. stať sa iným, zmeniť sa: i v tom mame krivdu velmi veliku, že V. Excelencii pivo musime poradkom davat, kdežto predešle byl ustavičny jeden krčmar, včil pak se všecko premenilo (SELEC 1716 LP); ležy-ly čzlowek w nemocy a že se gemu twar nepremeny, to gest dobre znameny (KLe 1740); deflexit a via consvetudo: premenil se objčag (KS 1763); aby musst sladky a čistý byl, ober do neho 1/2 chmelu a když wymokne, wynmi ho zase wen, techdy zústane musst pry syle, a gestli sa premenil, techdy ho chmel zase naprawy (VK 1764)
2. na čo, na koho, v čo stať sa niečím, niekým iným, zmeniť tvárnosť: tohoto štestí med premenil se náhle v horký a trpký jed (ASL 1781); motil nagprweg bol chrobáčkom, potom w húseňicú a nakoňec premeňil sa w motila (DS 1795); ty ruce, s kterima se wčil uprimne obgimate (milenci), premena sa wam na drace pazuri, s kterima se drapat gak diwoky kocury budete (MiK 18. st); premeňovať sa, premieňať sa ndk k 1: w tychto nassich stranach den ay noc za sstiri a dwacat hodin trwagu a po nich se premienagu (MS 1749) vymieňajú; každé stworenj podle rodu swého od počátku premeňovalo sa (KB 1757); lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj (AP 1771); bludare a podwodnicy častokrate y w ssatach se preminagu (Kur 1785-88); wjetr s pieknym powjetrim sa premnjenjowati bude (Kal 18. st); k 2: opili lide premenagj se na opicu (SK 1697); žalost w radost, smjch w zarmutek, plesanj w kwjilenj promenuge se (COB 17. st); kdo od hnewu pregaťi se dawa, w besneho psa se premýna (PP 1734); dobre hled, komu mass werit, ze diabel castokrate premienja se na angela swetla (MS 1749); mnozi chrbet magu obrateni proti stworitele sweho, kdiž geden bradu sskrabe, druhi s kamaratem ssepta, ynssy smege se tak, že chrám boži na rinek se promenuge (SJ 18. st)

premeňovať, premeňovať sa p. premeniť

premieňať, premieňať sa p. premeniť

premíňať p. premeniť