vychytiť dok.
1. prudko vziať, vytrhnúť, vychmatnúť: zlostne mu v-l obálku z ruky
2. zachvátiť (význ. 1), pochytiť, chytiť: v-l ho kašeľ
// vychytiť sa prudko, rýchlo sa do niečoho pustiť: v-l sa a začal utekať