voziť nedok. vozidlom premiestňovať, dopravovať (opakovane, často ap.): v. dieťa v kočíku; v. tovar; v. drevo z hory privážať; v. hnoj vyvážať;
opak. vozievať -a
// voziť sa
1. premiestňovať sa na vozidle al. na inom pohybujúcom sa prostriedku: v. sa v aute; v. sa na kolotoči, na pohyblivých schodoch
2. expr. spúšťať sa (význ. 1), kĺzať sa: v. sa po zábradlí
3. hovor. expr. prenasledovať (význ. 3), preháňať, šikanovať: v. sa na podriadených;
nedok. vozievať sa