potešiť dok.
1. spôsobiť radosť, potešenie: dar ho p-l, kniha človeka p-í a pobaví; p-lo ho, že zvíťazil
2. utešiť (v žiali ap.): p. niekoho vľúdnym slovom;
nedok. potešovať
// potešiť sa
1. zaradovať sa: p. sa návšteve, p. sa z úspechu; p-l sa, keď zazrel priateľa
2. chvíľu sa tešiť: prišiel som sa p. s vami;
nedok. potešovať sa
1. tešiť sa: p. sa pohľadom na deti
2. utešovať sa: p. sa nádejou