vonku prísl.
1. na mieste mimo obydlia al. iného (uzavretého) priestoru, op. vnútri, dnu: deti sa hrajú v., v. prší; časť úrody je ešte v. na poli; hovor. zub je už v. vytrhnutý
2. hovor. na mieste mimo istého (známeho) prostredia, vo verejnosti: zistiť, čo sa v. povráva; byť služobne v. v zahraničí
3. byť v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: už je z choroby v.; byť z nebezpečenstva v.