Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prázdny príd.

1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok; p. zošit nepopísaný;

pren. p. človek bez hlbších záujmov

2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život

3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň

● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí; → mlátiť p-u slamu; → prísť s p-ymi rukami; mať p-e vrecko nemať peňazí;

prázdnosť -i ž. bezobsažnosť

prázdny -na -ne 2. st. -nejší príd.

bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažný • prázdny • neobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táranie • zried.: duchaprázdny • duchapustý (Hurban, Záborský) • bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dielo • obmedzený • hlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámky • netvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá práca • bezmyšlienkovitý • automatický • zautomatizovaný • mechanický • pren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

p. aj schematický

2. p. mŕtvy¹ 1

bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny kraj • vyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicami • neobývaný • neosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrov • opustený • osamelý • spustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dediny • pustý • prázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne byty • pren. mŕtvy • fraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté

plytký 1. ktorý má malú hĺbku (op. hlboký) • nehlboký: plytký, nehlboký kanál, potok • hovor. malý: ovlažovala sa pri kraji v plytkej, malej vode

2. duševne chudobný; ktorý nemá myšlienkovú hĺbku • povrchný • pren. prízemný: plytký, povrchný človek, prízemná žena • neobsažný • bezobsažný: neobsažná, bezobsažná myšlienka • pren. prázdny: prázdny človek

povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytký • prízemný • bezobsažný • pren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienky • neporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinka • nehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplný • nedokonalý • nedôsledný • nedôkladný • nekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôsledný • neseriózny: neseriózny prístup • neprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdia • nedbajský • nedbalý • nedbanlivý • hovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovanie • polovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotu • diletantský • amatérsky • lajdácky • expr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiam • hovor. expr. zbúchaný • hovor. pejor.: fušerský • šlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežný • letmý • úchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhad • paušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie

tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

prázdny príd.

1. ktorý nič neobsahuje, ktorý nie je ničím naplnený: p. pohár, hrniec; p-a izba, ulica; p. žalúdok; p. zošit čistý, nepopísaný; p. človek nemajúci hlbšie záujmy

● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí; prísť s p-ymi rukami nič nepriniesť; mlátiť p-u slamu zbytočne hovoriť;

2. nezmyselný, bezobsažný, bezúčelný: p-e reči, slová, p. život;

3. nevyplnený prácou, voľný: Každú prázdnu minútku využil na agitáciu. (Vaj.)

4. zastar. (čoho) zbavený niečoho, bez niečoho: List bol písaný tónom prázdnym lásky. (Vaj.)

5. (o kvetoch) ktorý nemá zväčšený počet korunných lístkov: p-e klinčeky

prázden p. prázdny

prázdny i prázden príd. (prázon, praźni) csl ktorý nič neobsahuje, ktorý nie je ničím naplnený: Ag mala mať prázne prse, nu miselo ľen čäj to maľičkuo (Žaškov DK); Sut s kapusti je uš celkom prázon (Hliník n. Hron. NB); Soľ ťi maľi plnú slaňiśku, a vräj: „Pozriťe, práznu mámo!“ (Kokava n. Rim. RS); Ti husi mosili mac prázné voľe, ľebo sa mrvesia na tom žice do zabicia (Brvnište PB); Poziéráme ze zaťom jeden na druhého, hadán nán nedal prázní úl, ke_ca tag rehoce (Hor. Súča TRČ); Dva nni sa svini nedalo žrat, tak črevá boli prázné, to sa len prelélo (Smolenice TRN); Šicke vački maš prazne, aňi šestag v ňih ňemaš (Spiš. Podhradie LVO); Ked bula kudzeľ praźna, ta śe ľudze śmiaľi (Niž. Šebastová PRE); Za šejačku trebalo chodzi_dzo_stičkom, žebi še ňezatkala dajedna rulka a ňezostal pražni šorik (Brezina TRB)
L. prázná zem (Mur. Dl. Lúka REV) - neobrobená; prázňi koláč (Pukanec LVI), prázní koláč (Skala TRČ) - bez plnky (obyč. kysnutý a pletený); prázno jedlo (Leštiny DK) - neomastené; prázna polievka (V. Maňa VRB) - riedka, vodová, bez závarky; prázne šúlance (V. Maňa VRB) - bez posýpky; prázno víno (Pukanec LVI), prázne víno (Radošina NIT) - riedke, chuťovo nevýrazné; prázní strom (Lamač BRA), prázná vŕba (Siladice HLO), pražni strom (Brezina TRB) - bútľavý, bútľavá; prázní prút (Lapáš NIT) - viničný prút (na sadenie) bez predošlej prípravy (máčania, štepenia, stratifikácie a pod.); práznia reši (Kameňany REV) - zbytočné (a obyč. hlúpe); prázní štich (Rochovce ROŽ) - bez hodnotných, bodovaných kariet
F. dudňie ako prázni súdok (Mošovce MAR) - a) hlasno sa ozýva b) zbytočne veľa (a obyč. hlúpo) rozpráva, tára; chodzi jag žit po praźnim skľepe (Dl. Lúka BAR), beha jag žit po praznim skľepe (Jasenov HUM) - nepokojne, nervózne; prázné múri (Kľúčové TRČ) - opustený dom; išli, prišli prázni (Stankovany RUŽ), išli, došli prázňí (Mokrý Háj SKA) - nepodarilo sa im získať, čo zamýšľali; išó, prišó s práznó rukó (Ratková REV), s prázním išél, prišél (Ivanovce TRČ) - bez darov, holoruč; jenna ruka prázná, druhá holá (Bošáca TRČ) - nemá nič, je chudobný; ostad na prázdné miski (Myjava) - bez prostriedkov, na mizine, schudobnieť; (starej sa, ňestarej sa) s práznej misi ňenaješ sa (Krivá DK), (molli sa, ňemolli sa) s práznéj misi ňenajjéš sa (Bošáca TRČ), s praznej miski śe ňenajiš (Humenné) - o obživu sa treba nejako postarať; má práznú hlavu (Roštár ROŽ) - je hlúpy; z omaľovanej miski sä ňenaješ, keď je prázna (Jasenová DK), co zo šumnej miski, ked je prazna? (Žakarovce GEL) - o peknej, ale hlúpej, lenivej a pod. dievke; pochválil_o f každéj práznéj chalupe (Bošáca TRČ) - žart. pred nikým ho nechválil; do sa hambí, má prázné gambi (Lukáčovce HLO) - pasívny, nepriebojný človek je v nevýhode; má práznu kotrbu (Hliník n. Hron. NB) - je hlúpy; (on je taká) prázná hu̯ava (Kuchyňa MAL) - hlupák; plní mešec, prázná hlava (Bošáca TRČ) - o hlúpom boháčovi; prázni sud najviadz hučí (Bobrovec LM), prázní vóz najvádz hrkoce, hrčí (Bošáca TRČ) - hlupák má najviac rečí; prázni klaz dvíha hor hlavu (Rim. Píla RS), prázní meh (dohora) ňestojí (Bošáca TRČ), chvála više štála, a štál prázni (Lutila KRE) - o neopodstatnenom sebavedomí; mláťi práznu slamu (Rim. Píla RS) - zbytočne veľa (a obyč. hlúpo) rozpráva, tára; hovorí o nepodstatných veciach; mlácí práznú slamu (Bošáca TRČ) - robí zbytočnú prácu; śidzem remesla, a kešeň prazna (Dl. Lúka BAR) - nestálosť v zamestnaní sa nevypláca; nied večieho blázna, ako kapsa prázna (Bobrovec LM) - chudobného si nik neváži; nid vešiaho blázna, ako flaška prázná (Slavošovce ROŽ), ňed vekšeho blazna, jaket fľaška prazna (Spiš. Štvrtok LVO) - žartovná povrávka milovníkov alkoholu

prázon p. prázdny

pražný p. prázdny

prázdno p. prázdny

prázdny [-z(d)n-] príd
1. kt. nie je ničím naplnený: ktery wuoz na most przygde prwe, ten ma prwe giti przes most, bud prazny neb nabrany (ŽK 1473); gedna beczka, geden sud prazdny, ssest wozow jariny (P. ĽUPČA 1558); tam y chleba malo ze mlyna zustalo, prazna biwa kuchyna (BV 1652); toliko to wie, že geg praznu skleniczu predepsany Joannes Simkovicz ginačze Ferkowie dal naspet (BYTČA 1716)
F. mať p. čas od čoho nezaoberať sa niečím: Placidus kdiss od wogenskich starosty prázny čas miel, wogni wssak premisslowani neskladal, ale len w honbu zwerúw obracal (PeP 1771); kdy by sme ten plat meli dat, museli by sme všetko predat a ničem zostali a zatym podima rukami praznyma z pribytkov našich ven z gruntov po dobrych ludoch po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP) bez zabezpečenia: ten kdo cestu prazdny chody, nicz mu zbogjnk neusskodj (SiN 1678) kto nič nemá; tak Buch jest swedkom našim, že dokonati tohože trapeni jinšiho neočekavame krom žebrotu, žalost, nařikani a s praznymi rukami všeckeho zanechani (L. JÁN 17. st) zanechanie všetkého napospas; Buh by gest pričina, či sy ty sama, ponewačz praznimy rukami pred Boha prichazass a že owotče žiwota tweho gemu neprinassiss (AgS 1708) nemáš nijaké zásluhy; z prázním míškem bez ublížení ťelesného bil prepusťen (BR 1785) bez peňazí
2. (o usadlosti, dome ap.) neobývaný: pany Swetogenssczy stary zwyk zachowagy, kde by bolo pak mestysskych a z Trsteneho po timy horamy bydliczy mohu sylu stawety (L. JÁN 1480); strany ssenku czo se dotičze ssenki prazne nestoga (L. JÁN 1617); o, mug krestanski kazdicko, nemass techdy priciny se diwiti, že tisic uskosti a nesstesti na tebe se wali, že dom twug tak welmi gest prazny (MS 1758) o nedostatku
3. (o rečiach. sľuboch, láske ap.) kt. nemá nijakú hodnotu: Kalphurnia, kteraz to przed prawem prazne rzeczy w hniewe wypustila, kdyz przed prawem stala (ŽK 1473); welicze a ponižene prosim, aby Wasse Oppatrnosty na prazdne slowa nedobrych yazikow nepozorowaly (S. ĽUBOVŇA 16. st); inaniloqvium: márná, darebná, prazná reč (KS 1763); Buh ale s márnymi, prázdnými a darebnými slybami ze sebe nedá posměch činiti; máss bljžnjho milowati skutečně tak, aby nebyla láska prázdná, ale skutečná a dobrýma skutkama doprowázená (MPS 1777)
4. (o človekovi) slobodný, voľný:
L. byť p. (od) koho, čoho byť oslobodený od niekoho, niečoho: aby Belussanie bily prazny chotare wysolagskeho (TRENČÍN 1584) nemali nárok na chotár; byť p. komu nemať nijaké záväzky voči niekomu: žeby (sused) z vedomosti takove dobytky kupil, aby cechu prazen byl (CA 1615); kdo (gest) od zanepraznenj prazen, nech at gde k towarišowj hlewet (KoB 1666) nie je zaneprázdnený; getly by skrz obecne nakazenj skutek wihynul, takoweg škody platenj, teš prazna budem (KOŠECA 1741); irumunis: newinny, slobodny, sprosteny od úradu, prázny, neúčastný; lazatus curis: prázny od starost (KS 1763)
5. (o žene) nevydatá: slubnicza pak medzy dwoma wohlačzy any gedneho nedostanúcze, prázna zústala (PeP 1769)
6. (o veciach) kt. má vnútri dutinu al. dutiny, dutý: cavus: prázný (WU 1750); w Karthagu stari pohaňe giž blazňiwe žili, když za Boha medenneho Saturnusa ctili, bil Buch z medi, prazny w sobe, na truňe sedici (GV 1755); dentes cavi, concawi: wydute, prazne zubi (KS 1763); p-a subst ž mat nula: geden každy počet tolik platj, kolikeré mjsto držj, kromě posledního, ten se gménuge zerus, nula neb prázná (LU 1775); -o prísl k 1: magu luadať na wozj a prazno nepustit (ŠTÍTNIK 1697); vacanter: prázno; inaniter: darebňe, dármó, nadármó, práznó (KS 1763)
L. p. sa trimať od čoho nepodliehať niečomu: abich se od kázdej márnéj mislyi prázno trimal (MCa 1750); k 2: tato familia odessla na Widumanec a hizba prazno stogi (NH 18. st); -osť ž
1. ničím nevyplnený priestor, prázdnota: caverna: gaskyna, djra, práznost; cavus: práznost, djra, gama hluboká (KS 1763)
F. verá lekári, že človek do melancholie pre černožltosť vpádá, to pak odtúd bívá, kdiž kdo práznosť v mešťeku swému badá (BN 1789) nedostatok peňazí
2. bezobsažnosť: prawdu powidass, žjwot čloweka owssem nic nenj, genom sama nuze, samj stin, sama práznost a ničemnost (SK 1697); otiositas: zahálka, zahálčivost et práznost; rugacitas: práznost, darebnost, márnost (KS 1763)
3. voľný čas, voľno: vacuitas a negotijs: práznost od prác (KS 1763); (ľudia) samy prázdnost negakú a pokog y odpočjnek prirozeny nasledugú (BlR 18. st); quies: odpočiwánj, spanj praznost (DSL 18. st)
P. tpn t. Proznouch (Praznovce 1235 CDSl, VSS);
x. atpn Radul, alio nomine Praznaglaua ( 1427)