rečník -a mn. -ci m.
1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.
2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;
rečníčka -y -čok ž.;
rečnícky príd.: r-a tribúna; r. talent; r-a otázka;
rečníctvo -a s. rečnícke umenie; náuka o tomto umení, rétorika: cvičiť sa v r-e; štúdium r-a