historický príd.
1. k história (význ. 1): h. výskum, h-é pramene, h. spis; lingv. h-á gramatika opisujúca gram. vývin jazyka
2. kt. je súčasťou al. vyplýva z dejinného vývinu: h-é súvislosti, h-á etapa
3. pochádzajúci z min., starý, starobylý: h-é pamiatky, kostýmy; h-á Bratislava jej stará časť
4. niečím v min. významný; dôležitý pre vývin dejín: h-á udalosť, osobnosť; mať h-é poslanie
5. spracúvajúci minulosť, čerpajúci z nej: h. román, námet;
historicky prísl.: h. súvisieť;
historickosť -i ž.