priesol m. i priesoľ m. i ž. miest. strsl i zsl slaný konzervačný roztok, moridlo, rôsol: Meso pred úďeňím najmeňej ďesa_dňí priesolíme - každí ďeň ho priesolom polievame (Návojovce TOP); Agže väčie zime prišle, ňemiselo sa miaso do priesoľi zakladaťi - povešaľi zme ho na paláši na žrť (Čelovce MK); Daj mäso do priesoľu! (Kanianka PDZ); Maso sa dává do prísou̯u (Hlboké SEN); Masso sa dalo na dva tínne do soli, to bou̯ prísol, to sa oblívalo, abi sa ňepokazilo (V. Ripňany NIT)
priesol [pre-] m zried obchodník so soľou al. soleným mäsom a rybami: salinarius: presol (KS 1763)