plytký príd majúci malú hĺbku, nehlboký: plitka pre uhorkovi ssalat misa (L. JÁN 1683); plytké oránj wždycky lepssj gest, nežli hluboké (HRK 1773); Genuensstj s welikými ssjfi po plytkém Benátském mori prúchodu nemeli (SH 1786); -o prísl: orač musj nekdj plitko, nekdj pak y hluboko oratj (CS 18. st); na p-o prísl výraz: mělo by se gen na melko aneb na plytko preoráwati (HRK 1773)
potrebný príd
1. komu, čomu, k čomu bez ktorého sa nemožno zaobísť, nutný, nevyhnutný: Wassu Welkomoznu Milost prosim, abi ste mne raczily nieczo penez odeslaty, neb wie Pan Buoch, ze wczil gsau mne potrebne w meg psote (HOLÍČ 1613); pokrm, wytr, ohen, napog, ssatj a sen potrebne gsau žiwotu (BV 1652); mne do kocža potrebne kone (ORAVA 1690 E); může-li každý člowek okrstit? Může w čas potrebni, když gest diťe slabe (UV 1763); taťík, ponevádž gazďina v dome bila potrebna, zas se oženil (BR 1785)
2. komu pre čo užitočný, upotrebiteľný; vhodný, súci: mne bj pak potreba byla niektera (srna) pro buduczi swadbu (SUČANY 1602) hodila by sa mi; medzy mlinarou panskych potrebnich sichnikou posilame (DUBOVÁ 1770); buduczu yar dam pri teg krczme priprawityi pre kotyel palenyiczky mesto potrebne (NOROVCE 1787)
3. (čoho) kt. niečo potrebuje, odkázaný na niečo; hmotne nezabezpečený, chudobný, núdzny: techto punctůw, ktere Wasse Milostj nam poslaly, negsme potrebny (BRATISLAVA 1650); egens: potrebny, chudobny, núzny (KS 1763); subst p. m: y ty pomoss potrebnemu wdečňe bez proseňi, z malym sobe mnoho ziskass, meg giste domneňi (GV 1755); chléb twúg z lačnyma a s potrebnyma gez a z oďewúw twych nahatych odjwag (KB 1757); p-o vetná prísl treba: neccessarium est: potreba, potrebno gest (KS 1763); kdiš sme o mede dost mluwili, potrebno gest y o wčelach ngečo slisseti (PR 18. st); wlasnú mysel nasledowati nenj potrebno (BlR 18. st); -e prísl k 1: necessarie: potrebňe (KS 1763); necesse: potrebne (ML 1779); k 2: potrebňe wiplňiťi zawázaný sme (BN 1790); -osť ž
1. potreba: prawo swetske zawazuge nas, abichom czo sme od pritele w času potrebnosti wipugczily, to zase nawraczowaly (TC 1631); necessitas: potreba, potrebnost; usitor: užjwám, w potrebnosti mám (KS 1763) používam: gistého času potrebnost sebu prinesla, že klásster musel se plotem ohrazowati (VP 1764); nelež z leňiwosti, ale z potrebnosti (GP 1782)
F. upadnúť do p-i potrebovať pomoc: kdyby cyzy nektery stawu wetssyho do teg potrebnosti vpadel, že by bez cželady tuto rodeneg odgiti w stawe nebyl, dowoleny na pisme widati se muže (Kur 18. st)
2. nedostatok, núdza: ya Yano Barchan saucze weliku potrebnosty pohnuty, pustil sem dobrowolne w Tybyne las (TURANY 1653); annonae penuria est: gest nedostatek, drahota, potrebnost, žebrota (WU 1750); prwnich nesstesti priwadza k tesskeg služebnosti, druhy sami služit gidu, když su w potrebnosti (GV 1755)
pustý príd
1. (o dome) opustený, neobývaný: kdyz ta pany nemyela czym zywa byti y postupila gest s toho domu a nechala pusty; aby gem(v) sedieni puste kachawinske gmenem bylo prodano (ŽK 1462; 1482); krayči kupil pusty dwuor cely ze wssemi zemiami, z lukami (BÁTOVCE 1599); Liptowczy pak druhim predtjm dnom zwedewssj, že gich magi pobrat, zutekawssi pusti salass nechaly (MARTIN 1677); človek prichaza k gednemu staremu, spolovic zburanemu a pustemu domu (MiK 18. st);
x. pren (Valent Bukovinský) na sedliaka pusteho (BLATNÉ 1624 MŽ)
2. (o poli, vinici) neobrobený: gednu pustu roli pozywa hoffer a dava od nie cztyridzati penez (s. l. 1520); Lauču Palku pustu záhradu pod ffarskow priekopow predal panu Dunai Lukačowi (BÁTOVCE 1610); ten laz, ponewadz pusty od mnoha let zustawa, na kterem muoz se siat okolo luken 15 (ORAVA 1624); calvata vinea: pustá winica (KS 1763); aby tam mnohe urodne pole daleg puste nestalo (B. BYSTRICA 1783)
3. v ktorom niečo chýba, vyprázdnený: piwowar za potokom pusteho ribniczka (BLATNICA 1638); okna 4, gedno pusste, bez ckla (M. JÁN 1683); tam u dwery okno puste l (DUBNICA n. V. 1720)
4. spustošený, zničený: (Nemci) pusté komory nechali (ASL 1676); pred branu vrata stare, puste, ssindlem starym pokryte l (TRENČÍN 1713); deserata et desolata loca: spustaťene, pusté mjsta (KS 1763); subst pusté, pustô s opustená usadlosť s hospodárstvom: odtud gsme prigeli do Kotrssyney Luczky a tam gsme nassli rychtarze zakupneho a sedm sedlakuow osedlych a gedno puste (s. l. 1520 SČL); tí (ľudia), čuo prišli na pustuo (V. LOM 1717 LP); wydel-ly aneb slyssal-ly swedek, že Vlčkouszke, tak menuwane hoffyerske puste, že wsseckyma swogyma prypadnostyamy, zadneho yneho neprisluchagu, any gych neuzywal, len p. Maythenyi Balint (H. LEHOTA 1732); gestli by wolakedy pusto toto na panstwo zase prepadlo, rownjm spusobem ozjmne satje ony zaberu a od robotowati nebudu powjnny (OBSOLOVCE 1775); v znamost se Vašej Milosti uvodzuje, že sme jako opušteni, ponevadž v naše osade se nachazi vatša častka pusteho jak sedlackych gruntov, tak i hoštakov (PORUBA 18. st LP); -o prísl k 1: piwowar palyrnia murowana genom tak pusto stogia (DUBNICA n. V. 1722); mlin pusto ostal (OBSOLOVCE 1750); deserte: pusto (PD 18. st); na p-o prísl výraz:
L. na p-o pustiť, (za)nechať, v p-o zanechať opustiť: Micžu Michalka, ktery chalupu na pusto zanechava (TRNAVA 1681); hned od Noveho roku pustili na pusto role sve (TVRDOŠÍN 1685 LP); ag žiwnosti swoge w pusto zanechat prinuceny boly (KOŠECA 1785); na p-o zostať zostať opustené, bez osohu: zustalo temer polovica (mestečka) na pusto (TVRDOŠÍN 1685 LP)