prísny príd.
1. kt. neodpúšťa, neprepačuje (chyby, previnenia ap.), neúprosný, tvrdý: p-i rodičia, p. učiteľ, vedúci; p-e nariadenie, p. trest
2. nedovoľujúci výnimku, dôsledný: p-a diéta, p-a špecializácia, p-a kontrola
3. vážny (význ. 1), odmeraný, chladný: p. pohľad, p. hlas;
prísne prísl.: p. potrestať niekoho, p. zachovávať tajomstvo; p. hľadieť na niekoho;
prísnosť -i ž.
prísnosť -ti ž.
1. vyžadujúci presné konanie povinností, neúprosný, tvrdý (op. zhovievavý, mierny): p. otec, rodič, učiteľ, predstavený; p. voči sebe; p. na niekoho; p. zákon, p. trest, p-e nariadenie, opatrenie; p. rozkaz; škol. zastar. p-a skúška rigorózum;
2. vážny, odmeraný, chladný, zamračený, nevľúdny: p-a tvár, p. výraz, p. pohľad; Pán Adam pozrel prísnym okom na dcéru. (Kal.) Nerád hrá prísneho, zamračeného domáceho pána. (Jes.)
3. presný, presne vymedzený: p. rozdiel, v prísnom zmysle slova; presná a prísna účelnosť;
prísne prísl.: p. hľadieť, pozrieť na niekoho; p. pokarhať, pokutovať, potrestať, súdiť, strážiť niekoho; p. postupovať proti niekomu; p. zaobchádzať s niekým; p. dbať o niečo; p. sa držať niečoho; p. rozlišovať niečo;
prísnosť, -ti ž.
prísnosť ž. postoj vyžadujúci dôsledné dodržiavanie pokynov (napr. pri výchove): Na huncútó len prísnos_treba (Jelšava REV)