Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pigment -u m. biol. farbivo v živočíšnom organizme: kožný p.; chem. nerozpustné farbivo;

pigmentový príd.: p-é škvrny

pigment -tu pl. N -ty I -tmi m.

pigment -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. biol. ▶ organická látka, ktorej prítomnosť v bunke spôsobuje sfarbenie kože, vlasov, peria, kvetov, plodov a pod.: kožný, vlasový p.; rastlinný p.; tvorba pigmentu; srsť obsahuje veľa tmavého pigmentu; farba oči je daná koncentráciou pigmentu melanínu v očnej dúhovke; chlorofyl, zelený p. v listoch rastlín, je schopný zachytiť slnečnú energiu
2. odb. ▶ farbiaca, obyč. práškovitá látka nerozpustná vo vode, farbivo: minerálny, syntetický p.; vápenný náter s modrým pigmentom; leštidlá s prísadou farebných pigmentov; v 19. storočí sa začali používať chemické pigmenty; práškové pigmenty iluminátori riedili a maľovali štetcami na pergamen

pigment -u m. ‹l› biol. farbivo prítomné v živočíšnom tele: dýchací p. hemoglobín; chem. p-y práškové farbivá rozličného chemického zloženia, vo vode a spájadlách nerozpustné; lek. starecký p. charakteristické sfarbenie kože príznačné pre starých ľudí;

pigmentový príd.: p-á škvrna; biol. p-á bunka chromatofor; polygr. p. papier s vrstvou chrómovanej želatíny sfarbenej pigmentom, používaný v hĺbkotlači

pigment, -u m.

1. biol. farbivo vyrábané organizmom na sfarbenie pokožky, vlasov ap.: kožný p., mať nedostatok p-u;

2. chem. druh jemnej práškovitej nerozpustnej farbiacej látky;

pigmentový príd.: p-á škvrna, p-é bunky