pevný príd.
1. kt. dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu ap.): p-é múry, p-á obuv; p-á zem pevnina; p. domový odpad kt. obsahuje tuhé látky
2. kt. má, prejavuje teles. al. duš. silu, silný: p. chlap, p-é svaly; p. charakter, p-á vôľa
3. nepohyblivý, stabilný: p. bod; tech. p-á spojka; šport. p. štart; inform. p. disk vstavaná súčasť počítača na ukladanie údajov
4. kt. odoláva zmenám v čase, nemení sa, trvalý: p-é spojenectvo, priateľstvo, p-é presvedčenie
5. ustálený dohodou, fixný: p. plat, p-á sadzba, p-é ceny
6. kt. prejavuje istotu, rázny, energický: p. krok, povedať niečo p-ým hlasom
● mať p-ú pôdu pod nohami mať istotu; mať p-ú chrbtovú kosť byť zásadový; mať p-ú ruku byť rozhodný; stáť na p-ých nohách isto;
pevne prísl. k 1 – 4, 6: p. skĺbený celok, držať sekeru p. v ruke, p. stáť, p. veriť niečomu