hľadieť -í nedok.
1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim; nechápavo h.; h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore); h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; vpravo, vľavo h-ď! povely;
pren. okná h-ia do dvora sú obrátené
2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze
3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu; takto h-í na vec
4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť; h-ď, aby si prišiel načas!
5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok
● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene; h. ako → hrom do buka, duba; h. → smrti do tváre; h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo; nič → dobré mu z očí neh-í; → darovanému koňovi neh-ď na zuby;
nehľadiac na predl. s A vyj. vylučovanie, odhliadnuc od: n. na niektoré osobitné prípady, poučka platí;
opak. hľadievať -a
// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti
● h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;
opak. hľadievať si