hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami
2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím
3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami
● h. svetom mať veľký vplyv; h. rozumom rozmýšľať;
opak. hýbavať -a;
dok. hnúť hne hnú hnul nehol/nehnul
1. k hýbať: h. hlavou; h. stolom, stôl; h. s úlohami
2. zapôsobiť, dojať, pohnúť: súcit ním nehol, nič ho nehne
● neh. ani → prstom (pre niekoho, niečo); (ďalej) ani h. a) výzva nehýbať sa b) neschopnosť pokračovať; expr. ani ma nehne! výraz odmietania, nie
// hýbať sa
1. meniť svoju polohu al. miesto, pohybovať sa: nevládze sa h., strom sa h-e
2. dávať sa do pohybu (z miesta): vlak sa h-e
3. hovor. prejavovať čulosť, rozvíjať sa: obchod sa h-e;
opak. hýbavať sa;
dok. hnúť sa: nevládze sa h.; dieťa sa nehne od matky