Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rovnaký príd.

1. majúci také vlastnosti, rozmery ap. ako niečo iné, zhodný, jednaký: mám r-é šaty ako ty; r. plat; r-é názory, povinnosti

2. úplne sa s niečím zhodujúci, ten istý, totožný: bolí ma to stále na r-om mieste

● mať r. meter na niekoho rovnako pristupovať k niekomu;

rovnako

I. prísl.

1. takisto, zhodne, jednako: r. veľký, pekný

2. bez zmeny, vždy takisto, nepremenne: rozpráva každý deň r.

II. čast. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom), aj tak, jednako: je to r. dobrý človek; r. to znie nepravdepodobne

rovnako prísl. i čast.

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor • jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasne • jednotne • svorne • súhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúceho • rovnako • zhodne • hovor. unisono [vysl. -izó-] • zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov

napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopoly • dopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitý • spolovice • spola • spoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotové • vpoly, pís. i v poly • cez poly • na dve poly • vo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred nás • polo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážne • odpoly • odpola • zastar. odpol • nár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmo • rovnako • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolo • dopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinami • spolovice • spola • spoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehom • odpoly • odpola • zastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnité • polo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autu • čiastočne • sčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušený • neúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu

rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1

takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľký • práve tak • priam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj iní • podobne • obdobne: pri práci postupovali podobne, obdobne • nie inak • nie ináč • neinak • neináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináč • detto • kniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiež • zastar. takže (Tajovský)

2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj brat • práve tak • priam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatní • aj: aj priateľa navštívil • tiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiež • zastar. item • nár. otobôž (Jesenská)

rovnako

1. prísl. rovnakým spôsobom, zhodne, tak isto, jednako, rovnakým dielom: r. oblečení, r. dlhý, veľký; Všetky má rovnako rád. (Dobš.) Rovnako charakterizuje historické prednášky Štúrove i Ján Kalinčiak. (Mráz) Vetrovský zachádzal s každým človekom úplne rovnako. (Jégé)

2. prísl. bez zmeny, vždy tak isto, nepremenne: Stále rovnako, bez ohľadu na počasie, spieval cirkulár v Gazdíkovie píle. (Krno)

3. čast. a predsa, jednako, jednak, aj tak, pri tom všetkom: Zostupovanie jeho bolo rovnako mohutné. (Krčm.) Jej kuchynská angličtina znela rovnako neamericky. (Gráf)

rovnaký príd.
1. csl majúci také isté al. veľmi podobné vlastnosti, rozmery ap. ako niečo iné, zhodný, jednaký: Sama som sä f tej škole vizula, abi som bola rounaká, abi so_mala bosie nohi ako oňi (Veličná DK); Ďeťi nosiľi rounaké šati (Priekopa MAR); Dva aj dva (rámiky vo vytriasačke) oproťi sebä a tej misia beťi rovnakej váhi (Čelovce MK); Šicí zmo rónakí, ta ša se tu mámo medzi sobó žrat (Slavošovce ROŽ); Kec sa pozecinalo a povlačelo, fšeci ľudzia začaľi ukladadz rovnake veľke kopi dreva (Lietava ŽIL); Zebral som si (na pletenie košíka) take šikovne prutki rovnake (Nesluša KNM); Ňeviďel ňiš, len to, čo om má, a že druhí ňemá, a ňeska, že zme šetci rovnakí, že ňemáme ňigdo dohromadi ňiž, že šetko je společné (Skala TRČ); Kec še na paru kupovalo, ta u_še patrelo, žebi (kone) rovnaku šerzdz maľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. rounakí ako blizňätá (Vyš. Kubín DK) - veľmi sa podobajúci jeden na druhého
2. stále ten istý, totožný, nemenný: Na ňej (na skale) je malí stromček, aňi ňerasťie, aňi ňehiňie, jednostaj je rounakí (Žaškov DK); Za ti roki sa aňi biľu nezmeňel, furd je rovnakí (Rajec ŽIL) rovnako i rovnak prísl. k 1, 2: Običajňe aj f každom hrnci sa ťi rounako ňeodhriau̯ (tvaroh) (Ležiachov MAR); Koľieska sa robievaľi rounako veľkie (Detva ZVO); Rónag nám aj gulvag nakládli (Ratková REV); Oni (konope) bili rovnak narostu̯é (Štefanov SEN); Chliép sa f peci prešmikél na druhé miésto, abi sa rovnako upiakel (Pruské PCH); Jako každí rok, tag aj fčuľ, rovnako tam napodchodujú a skoro tíždžeň sú tam streľbi (Ďurčiná ŽIL); Do obidvoh uloh da po jednej polovičke cibuli, žebi rovnako pčoli pahli, žebi še dobre spojili (Hnilec SNV)

rovnako prísl
1. rovnakým dielom, zhodne, tak isto: chrasti se mezj wssetkich hoffierow rownako delilj (BLATNICA 1661); dwaga neb traga po kile mleli tak, abi mlinar rownako a na rownu wahu gych rozdeliu (KRUPINA 1755); Buch bude sudit wssech rownako (GŠ 1758)
2. bez zmeny, vždy tak isto: (poddaní) či wedla dežmj aneb conventie, kteru panstwu dawali ngekedj w snopjech, nekedy w pengazoch, a to zdaliž rovnako, či li ngekedy wjacz anebo meneg (L. MARA 1778); verni žada smrt rovnako v dobrote y psote (SS 18. st)