Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pod, podo (v spoj. podo mňa/mnou, podo dvere/-mi) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie nižšie od niečoho, niekoho, op. nad(o): skryť sa p. posteľ, padnúť p. stôl, chytiť p. pazuchu, podpísať sa p. výzvu

2. inštitúciu, útvar, silu ap., ktorej niečo podlieha: patriť p. ministerstvo, p. správu, dostať niekoho, niečo p. svoj vplyv

3. hranicu, mieru: teplota klesla p. nulu; nepýta za obraz p. päťtisíc; predať p. cenu so stratou; vesta p. pás

4. účel, cieľ: vziať dieťa p. opateru, p. ochranu, dať niečo p. nôž

B. s I vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho, niekoho, op. nad: sedieť p. stromom, plávať pod vodou; krajina je p. snehom pokrytá snehom; rodičia bývajú p. nami

2. inštitúciu, útvar, silu ap., ktorej niečo podlieha, op. nad: Slováci žili p. Turkami; pracovať p. prísnym vedúcim, byť p. dozorom, p. jarmom, p. vplyvom niekoho

3. spôsob, prostredníctvo a mieru: vystupovať p. cudzím menom, dosvedčiť p. prísahou, rozumieť niečo p. pojmom, predať p. cenou; teplota p. nulou

4. príčinu, dôvod, od: zvaliť sa p. úderom, prašťať p. ťarchou, zachvieť sa p. pohľadom, odísť p. zámienkou, že ...

5. podmienku: urobiť niečo p. prísľubom, p. podmienkou, že ...

---

poď², poďho cit. v expr. vetných konštrukciách má funkciu prísudku s význ. dať sa, pustiť sa, vychytiť sa; hybaj: a on p. dolu dedinou

poď, poďho cit.

---

pod, podo (v spoj. podo mňa/mnou, podo dvere/dvermi) predl. s A i I

poď, poďho cit.

---

pod, podo predl. s A i I (v spojení podo mňa/mnou, podo dvere/dvermi)

---

pod predl. s A

---

pod vplyvom predl. s G

a pod., ap. skr. ▶ a podobne

---

Brezová pod Bradlom -vej ž.

mesto na západnom Slovensku v Myjavskom okrese južne od Myjavy;

Brezovčan, Bradlianskobrezovčan -na pl. N -nia m.;

Brezovčanka, Bradlianskobrezovčanka -ky -niek ž.;

brezovský, bradlianskobrezovský -ká -ké príd.

---

Bzince pod Javorinou -niec ž. pomn.

obec na západnom Slovensku v Novomestskom okrese severozápadne od Nového Mesta nad Váhom;

Bzinčan, Podjavorinskobzinčan -na pl. N -nia m.;

Bzinčanka, Podjavorinskobzinčanka -ky -niek ž.;

bzinský, podjavorinskobzinský -ká -ké príd.

---

Kamenec pod Vtáčnikom -nca m. obec na strednom Slovensku v Prievidzskom okrese juhozápadne od Prievidze;

Kamenčan, Vtáčnickokamenčan -na pl. N -nia m.;

Kamenčanka, Vtáčnickokamenčanka -ky -niek ž.;

kamenský, vtáčnickokamenský, kamenecký, vtáčnickokamenecký -ká -ké príd.

---

Kláštor pod Znievom -ra L -re m. obec na strednom Slovensku v Martinskom okrese juhozápadne od Martina;

Kláštorčan, Znievskokláštorčan -na pl. N -nia m.;

Kláštorčanka, Znievskokláštorčanka -ky -niek ž.;

kláštorský, znievskokláštorský -ká -ké príd.

---

Lehota pod Vtáčnikom -ty ž. obec na strednom Slovensku v Prievidzskom okrese južne od Prievidze;

Lehoťan, Vtáčnickolehoťan -na pl. N -nia m.;

Lehoťanka, Vtáčnickolehoťanka -ky -niek ž.;

lehotský, vtáčnickolehotský -ká -ké príd.

---

Lysá pod Makytou Lysej ž. obec na strednom Slovensku v Púchovskom okrese severozápadne od Púchova;

Lysan, Makytskolysan -na pl. N -nia m.;

Lysianka, Makytskolysianka -ky -nok ž.;

lysiansky, makytskolysiansky -ka -ke príd.

---

Mýto pod Ďumbierom Mýta s. obec na strednom Slovensku v Breznianskom okrese severovýchodne od Brezna;

Mýťan, Ďumbierskomýťan -na pl. N -nia m.;

Mýťanka, Ďumbierskomýťanka -ky -niek ž.;

mýtsky, ďumbierskomýtsky -ka -ke príd.

---

---

---

---

---

---

---

do (čoho) 1. vyjadruje smerovanie do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. z, zo) • dovnútra • donútra (čoho): spolu vošli do domu, dovnútra domu

2. vyjadruje účel, cieľ • pod (koho, čo): chlapca dostala do opatery, pod opateru

3. p. po 1

---

hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo

2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás

---

niže 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na také miesto (op. vyše) • poniže (koho, čoho; op. povyše): niže, poniže domu tečie potok • pod (čím; op. nad) • popod (koho, čo; op. ponad): niže hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny

2. (čoho) vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj; menej ako • pod (čo): 800 metrov zabehol niže dvoch minút, pod dve minúty

3. p. poniže 1, 2

---

od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

4. p. cez 5

---

poď p. hybaj 1

---

pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov

2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ • do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery

3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže • poniže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly

4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod • od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra

---

poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšie • hovor.: niže • ponižšie • nár. ponižej: leží tam niže, ponižšie • dolu • dole: dolu, poniže vedie úzky chodník

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnica • pod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studnička • nár. zdola (čoho)

poď p. ísť

---

poď, poď ho, pís. i poďho cit. vyjadruje pohyb preč, pričom zastupuje obyč. tvary slovies ísť, odísť, ujsť ap., hybaj: Miesto do školy ušiel za humná a poď do hory. (Zgur.) Ale keď sa to mať dozvedela, poď ho rovno za tesármi. (Janč.) pobrala sa. Obliekol si rýchlo košeľu a poďho na ulicu. (Zúb.)

---

pod (podo len v spojeniach podo mnou, podo mňa, podo dvermi) predl.

I. so 7. p.

1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje v nižšej polohe, ako je vec (osoba), miesto označená(-é) menom v 7. p. (op. nad); sedieť pod stromom, niečo leží pod stolom; prejsť, stáť pod bránou, pod schodami; cencúle (visia) pod odkvapom (Al.); poznámky pod čiarou; mať ruky založené pod hlavou; šatka uviazaná pod bradou; spať pod perinou, pod dekou prikrytý perinou, dekou; skrývať niečo pod kabátom; kopať, pracovať pod zemou v hĺbke (napr. v bani); plávať pod vodou úplne ponorený do vody; voda tečie pod ľadom; Na druhý deň bolo mesto pod snehom (Jes.) zasnežené. Rodičia pod rovom odpočívajú (Čaj.) v hrobe. Niesol pod pazuchou husle. (Kuk.) Šiel pod bremenom nachýlený. (Lajč.); mať, nahnutá pod batohom (Kuk.); Nohy sa pod ním kĺžu. (Chrob.) (Dieťa) má skoro pod sebou. (Švant.) Pod týmito práporom stoja všetci. (Jes.) sú rovnakého zmýšľania, presvedčenia; pod ťarchou túžby (Vaj.) o veľkej túžbe; Klesajú pod ťarchou múk. (Tim.) Mať zhrbená pod ťarchou rokov (Kuk.) od staroby. Sprevádzali ma štyria vojaci pod bajonetmi (Jes.) mali bajonety. Žandár šiel pod puškou po ulici (Urb.) mal pušku na pleci. Pod zbraňou držané vojsko (Kal.) pripravené na boj.

● hovor. pliesť sa, motať sa niekomu pod nohami prekážať, zavadzať; strácať pôdu pod nohami istotu; horí mu (zem) pod nohami je v nebezpečenstve, je prenasledovaný; byť, hniť pod zemou v hrobe, byť pochovaný; pod holým, pod šírym nebom (napr. spať, bývať) vonku, vo voľnej prírode, bez prístrešia; nič nového pod slnkom na svete; kupovať, predávať niečo pod rukou súkromne; mať niečo pod strechou (napr. obilie z poľa) doma, v bezpečí; bývať s niekým pod jednou strechou v jednom dome, v spoločnej domácnosti; Toto človek musí trpieť pod svojou strechou (Kuk.) v svojom dome; držať niečo pod zámkou, pod siedmimi zámkami dobre schované, zatvorené; robiť, držať niečo pod pokrievkou v tajnosti; kniž. robiť niečo pod pláštikom, pod kepienkom niečoho zastierať niečím nesprávne, nečestné konanie; hovor. žart. mať pod klobúkom, pod čapicou byť podnapitý; mať niečo pod klobúkom byť múdry; byť pod čepcom (o žene) byť vydatá; nosiť dieťa pod srdcom o tehotnej žene; byť pod papučou podliehať vôli niekoho (obyč. o mužovi, ktorý sa nechá ovládať manželkou);

2. vyjadruje, že sa niečo nachádza al. deje vedľa, v blízkosti, ale v nižšej polohe ako vec (osoba) označená menom v 7. páde, poniže, niže niečoho: stáť pod oblokmi; Hrčia kolesá pod oknami. (Taj.) (Chlap) stenal pod stenou. (Taj.); dediny pod pätou vrchov, dedinka pod hoľami (Taj.); dedina pod hradom (Jégé); Pásal pod cestou kravy. (Taj.) Pod horou stretol stádo kráv. (Laz.) Zastavil sa pod medzou pri studničke. (Skal.); kraj pod Tatrami; boje pod Moskvou (Tat.); Pod Žilinou leží vojsko Rákocziho. (Kal.)

● hovor. expr. sedieť pod pecou a) leňošiť, povaľovať sa doma; b) nezúčastňovať sa verejného, spoločenského života; mať niečo pod nosom veľmi blízko;

3. vyjadruje podriadenosť, podrobenosť niekoho al. niečoho nejakej moci, nadvláde, vplyvu: Pod Maďarmi nám bolo zle. (Jes.) Ani pod Turkami takú biedu by sme nezakúsili. (Ráz.-Mart.); nová éra pod Jelačičom (Vaj.); Radosť bola pod ním (kapitánom) slúžiť. (Jes.) Ľud žil pod panskou čižmou. (Laz.); kniž. úpieť pod cudzím jarmom, panstvom (o ľude, o národe) žiť v neslobode, v porobe; uskutočňovať niečo pod vedením, pod vodcovstvom niekoho; byť pod vplyvom niekoho, niečoho; urobiť niečo pod tlakom, pod nátlakom (napr. strachu, udalostí, verejnej mienky); byť pod dozorom, pod ochranou niekoho al. niečoho (napr. rodičov, zákona); byť pod kuratelou; pod akýmsi slepým zákonom prírody (Šolt.); Jej duša nerozvinula sa pod feruľou Podolského (Vaj.) jeho prísnou výchovou. Chlapec zostal pod opaterou tetky. (Kuk.); zastar. Učil sa pod Jánom Molnárom (Vaj.) u Molnára

● hovor. mať niečo, niekoho pod rukou (napr. obchod, zamestnancov) viesť, byť zodpovedný za niečo, za niekoho;

4. vyjadruje, že sa niečo deje činnosťou, účinkom, vplyvom, pôsobením niečoho: obilie padá pod kosou; Drevo prašťalo pod nárazmi sekery. (Urb.) Má mŕtvolu pod nožom pitevným (Vaj.) pitve ju. Kdeže by dožila prirodzenej smrti pod nožom. (Vám.) pri operácii. Sneh škrípal pod krokmi. (Jes.) Pod krpcami cvrkalo mu blato. (Fr. Kráľ) Tráva šuchorila pod nohami. (Urb.) Pod jej príčinlivou rukou sa nič nestratlo (Kuk.) dobre sa o všetko starala. Pod ich rukami priam navidomoči rástol múr (Zúb.) ich prácou. Stará pod vplyvom prvého dojmu uponížila sa. (Kuk.); robiť niečo pod dojmom niečoho nechaj sa ničím ovplyvniť v konaní; Pod účinkom reči sa priklonil ku katolicizmu. (Jégé) Tvár pod pohľadom Martinovým sa červenie. (Kuk.) Vlny (sa vzdúvali) pod nápormi vetra. (Urb.) Bolesť tratí sa pod jeho vrelými bozkami. (Kuk.) Mala sa roztopiť pod žiarou jeho oka. (Kuk.)

● práca mu horí, rastie pod rukami darí sa mu, rýchle, dobre pracuje;

5. vyjadruje okolnosti, spôsob, akým sa niečo deje: urobiť niečo pod nejakou podmienkou; Želka odišla pod akousi zámienkou. (Jes.); pod pečaťou tajomstva (napr. oznámiť niekomu niečo); Nabili ho pod titulom, že žaluje (na rodičov). (Jégé) Pod hrozbou pištole ho (dievča) znásilnili. (Tomašč.) Zmenil sa pod dojmom vojny. (Stod.) Zmluva sa musí pod pokutou dodržať. (Švant.); pod prísahou (napr. dosvedčiť niečo); Každý pod trestom smrti odovzdal zbraň. (Švant.) Pod týmže uhlom viedla cesta na hole (Urb.) mala rovnaké stúpanie; kniž. pod zorným uhlom niečoho (napr. hodnotiť niečo); náb. prijímať pod obojím chlieb a víno;

6. vyjadruje, že niečo nedosahuje istú hodnotu, výšku, hranicu: teplota pod nulou; predať, kúpiť niečo pod cenou za menej, ako je obvyklá cena; niečo je pod normálom (napr. výška, teplota); niečo je pod úrovňou (napr. článok) nedosahuje dobrú úroveň;

7. vyjadruje miesto, príslušnosť, vlastnosť: býva pod číslom 8 v dome, izbe č. 8; spis založený pod bežným číslom označený číslom; Vždy len pod týmto menom spomínam na ňu. (Letz) (Spolok) bol známy pod menom Klub silných (Vaj.) nazývali ho tak; písať pod pseudonymom, vystupovať pod cudzím (krycím) menom; Čo myslíš pod tým? (Ráz.) tým. Rozumel pod tým svoje bacily. (Šolt.); tovar pod dobrou, známou značkou; zastar. Zvedela, že je pod penziou (Gab.) v penzii;

8. zastar. za, počas, cez: Rodičia mu jeden za druhým pod týždňom zomreli. (Dobš.) Pod obedom Skladanský neustal hovoriť. (Vaj.) Hajdúch bol tu pod kázňou. (Vaj.) Pod piatimi minútami sa rozišli. (Šolt.) I z pekla vystanoví potravu pod hodinou. (Kuk.)

II. so 4. p.

1. vyjadruje smerovanie do nižšej polohy ako je vec (osoba), miesto označená(-é) menom v 4. p. (op. nad); kniha padla pod stôl, vojsť pod bránu, schovať sa pod strechu, pod posteľ, položiť si vankúš pod hlavu; Sadli sme si pod gaštany. (Kuk.); dostať sa pod kolesá (napr. voza, vlaku); Najradšej by bol (Kúrňavu) chytil pod krk. (Urb.) Chytí ju galantne pod briadku. (Ráz.) Ulapil ju pod pazuchy. (Laz.) Vzal háby pod pazuchu. (Taj.) Babka šťuchla ju nahnevane pod rebrá. (Jil.) (Kolomažnicu) sme zahrabali pod zem. (Kuk.) Lampu zavesili pod poval. (Urb.) Topánky vtiahol pod seba. (Urb.) Dobrovoľne hrnú sa pod zástavu brániť vlasť (Tim.) hlásia sa k vojsku. Ledva prišiel dom pod krov, Mate sa oženil (Kuk.) sotva mu urobili strechu. Jej pohľad prenikal pod povrch vecí (Zúb.) chápala podstatu

● pliesť sa niekomu pod nohy prekážať mu, zavadzať; prísť, dostať sa niekomu pod ruku (o človeku) dostať sa do moci niekoho, (o veci) namanúť sa, dostať sa niekomu do rúk; dostať sa pod čepiec vydať sa; dostať, mať niečo pod zuby na jedenie; ani čo by sa pod necht vošlo veľmi málo, nič; hundrať, šomrať, frflať si pod nos pre seba, potichu; smiať sa, usmievať sa pod fúzy nebadane, pre seba; hádzať niekomu polená pod nohy robiť mu prekážky; hodiť niekomu niečo pod nohy, pren. vzdať sa niečoho, opovrhnúť niečím; vidieť si pod nohy na cestu; prepadnúť sa pod zem zmiznúť bez stopy; ponížiť niekoho pod zem veľmi; dostať sa z dažďa pod odkvap zo zlej situácie do horšej;

2. vyjadruje smerovanie na miesto, nachádzajúce sa vedľa, v blízkosti a nižšie ako vec (osoba) označená menom v 4. páde, niže, poniže: postaviť niečo pod oblok, stať si pod plot; Šli sme pod mlyn chytať hláče. (Kuk.) Vošli sme pod cestu do chalúpky. (Taj.) Prevalil sa pod pec na lavicu. (Taj.) Prišli šťastne až pod múry mesta. (Kal.)

3. vyjadruje podriaďovanie, podrobovanie niekoho al. niečoho moci, vplyvu, nadvláde niekoho; niečomu: dostať niekoho pod svoju moc; dostať sa pod nadvládu niekoho; Nemci poddávajú sa pod francúzsky vplyv. (Vaj.) Nové kone dostal pod opateru Duga. (Zgur.) Beriem vás pod ochranu. (Žáry) (Mat) oddala sa pod krutovládu ferule. (Kuk.)

● vziať niekoho pod svoje krídla do ochrany;

4. vyjadruje, že niečo nedosahuje istú hodnotu, výšku, kvalitu, hranicu: ochladiť niečo pod bod mrazu; predať pod cenu so stratou; sukňa pod kolená

● hovor. spiť sa pod obraz veľmi; niečo je pod úroveň, pod kritiku, pod ľudskú dôstojnosť; niž. hovor. pejor. niečo je pod psa veľmi zlé, mrzké, nepodarené;

5. hovor. vyjadruje účel: Žena zaprávala pod chlieb (Taj.) pripravovala cesto na chlieb. Dávali chudobe tabličku zeme pod zemiaky (Fig.) na zasadenie zemiakov.

pôda², pôď ž. i pôd m. (púďa) mlyn. podlaha, kde sú umiestnené mlynské kamene: Spodní kamen leží na púdze vo venci zacvekovaní (Myslenice MOD); puoda (Podhradie PDZ); póda (Orechové TRČ, Mor. Lieskové NMV, Košolná TRN, Šoporňa ŠAĽ); puot, s puodu (Štiavnik BYT); púda (Doľany MOD); púďa (Sobotište SEN); púť (Vrbovce SEN)

---

poďho p. poď

---

poď i poďho cit.
1. čiast. strsl a zsl v expresívnych vetných konštrukciách má funkciu prísudku vo význame dať sa, pustiť sa, ísť preč; hybaj: V noci stala, sadla na tú truhlu, na tú skriňu a poďho vnohi od oca (Kvačany LM); Jožo už veďeu̯, že je zle, tak poď dole z lipi! (Žarnovica NB); A ako ten chlapec počuu̯, poďho vnohe! (Hont. Moravce KRU); Ag me viďel, poďho vnohi druhó ulicó! (Revúca); A ten podho vnohi! (Lukáčovce HLO); Šklbal mi marhule na humne, a ked ma zbadal, podho trapom ottál! (Brestovany TRN)
2. podj vo význame hľa, pozri sa: Mislel som, že to bude dobre, a to pot! (Bzince p. Jav. NMV)

---

pod i podo predl.
A. s A vyjadruje
1. smerovanie deja
a. na miesto nižšie od spodnej úrovne niečoho al. do priestoru niečím krytého: Hoď mu dačuo pod nohi! (Habovka TRS); Skovau̯ to podo dvere (Malatiná DK); Pozerá sa po_čiatre (Liešťany PDZ); Meďve_dostau̯ (strelu) pod bachor (Ješkova Ves TOP); Tak som spadou̯ z voza pot koľeso (Môlča BB); Ťie trifúse zme kládľi po_ťie hrnce (Dobrá Niva ZVO); Kosa sa zavesí po_cieňu (Lišov KRU); Strčiu̯ ruku pot koreňe a raka chiťiu̯ (V. Lom MK); Kone ho (muža) po_ceba strepali (Mníšany REV); Do vreca sa mu (koňovi zrno) dávalo pot papuľu (Podmanín PB); Vivalel sa pol_lipu (Ľuborča TRČ); Niésla hu (putňu) dolu dvorom pod návracié (Dobrá Voda PIE); To (hlavnicu) ín dajú pod hlavu, abi mali više (Ružindol TRN); Sme vlézli obiedvie pot postel (Mokrý Háj SKA); Šol teraz do ľesa pot krak sebe ľehnuc (Harichovce SNV); Skril te nožňički pot sedlo (Jablonov LVO); Položil pod jej zahlaveg nuš (V. Šariš PRE); Raz mi pčoli vešľi pot sukňu (Rozhanovce KOŠ); Šturilo še (povrieslo) pot pazuchu a krucilo še, pokeľ ňebulo hotove (Brezina TRB)
L. púšťaťi ťeľa pot kravu (Čelovce MK) - umožňovať mu cicať; otpratať po_cuchuo (V. Lom MK) - na miesto chránené pred dažďom
F. prepadnul śe jak pod źim (Sveržov BAR) - zmizol, stratil sa; dobre sa od hambej po_tú zem ňeprepadou̯ (Lešť MK), najrašé bi sa bú skril po_čiarnú zem (Honce ROŽ) - veľmi sa hanbil
b. do tesnej blízkosti niečoho vyššieho al. vyššie ležiaceho; celkom blízko k niečomu: Posaďiľi hu po_ten komí_na zem (Blatnica MAR); Tam zme prišľi pod Ľubľin (Liesek TRS); Ľahou̯ si pot kachľe (Vígľaš ZVO); Kolo pou̯ dvanáctej zme prišľi pot Čierni vrch (Heľpa BRE); Pod okno prídu maškari z harmoňikou (Krupina); Tak smo prišľi pot kosťéu̯ nat farskú zahradu (Ozdín LUČ); Prišli zme aš pod Baranoviče (Zlatníky BÁN); Išli zme pod Inovedz, do tí_hór (Chocholná TRČ); Chudobní ludé sa dávali pot plot (cintorína) (Ružindol TRN); Zraziu̯ ho pot scenu (Sotina SEN); Múku sme chodzívali nakupovat až hen pod hori (Záh. Ves MAL); Zarno śe zharlo pot scenku do kuta (Rankovce KOŠ); Vikladal totu almužnu pod oblaki (Bertotovce SAB); Ta pošla (priplavená žena) pod humno, tam stala, bo z ňej voda starhala lachi (Hanušovce n. Top. GIR); Prišľi pod ľes, tam bula studzinka zo_źimnu vodu (Zámutov VRN); A toti peši vojaci prišľi aš pod Hažin (Hažín MCH); Ta mi išla pod Ostrou kopadz repu (Sobrance)
c. na miesto (ležiace bokom) poniže niečoho: Horárovi zmo aj fľintu zveľi a šmariľi ju po_cestu (Mur. Lehota REV)
d. cez miesto, ktoré je niečím kryté, popod niečo: Na celém roce otteká prebitečná voda hen kanálom pod hrackú (Trenč. Závada TRČ); Maju tunel s Francúska do Anglicka pod more, pod vodu (Dvorany n. Nitr. TOP); Prehrabal sa (pes) pot plo_ cusedom (Zvončín TRN); Vikopali zme si tunel pod brech (Modra)
2. spôsob deja: Chiťiľi ma pot pazuchi (Valča MAR); Ľuďia sa postaveľi (t. j. postavili si domy) torí po_čindol, torí po_clamu (Lazany PDZ); Tú knišku si pot pazuchu zobrali a išli hät (Budikovany RS); Neviam, šva si dudre pod nos (Honce ROŽ); Fašiankoví pondzelek chodzeľi po_čabľe (Strážov ŽIL); Fazula, šošovica aj zemáki sadziévali sa len pod motiku (Šípkové PIE); Grumbír sa sadzí pod brázdu (Brodské SKA); Mi sa budeme bit po_čable (Jablonové MAL); Vzala pot pazuchu kuru a za povras kravu (Hranovnica POP); Uš chodza pod ruku (Dl. Lúka BAR); Cigaňe schvaciľi hušeľki pot pazuchu (Brezina TRB)
3. účel: Táto zem je dobrá len pod oves (Zuberec TRS); Dali mu aj pola po_čvápku (Paludza LM); Rozguluje slížiki pot polieuku (Návojovce TOP); To sa volalo šťieť, ten plac po_to uhlie (Kľak NB); Zaňiesle si voka stou̯čok pot koretko (Čelovce MK); Pot konope sa dva razi ore (Mur. Lehota REV); Zveli si ich sina po_cvojú opaťeru (Revúca); Zebraľi roľe po_čtreku (Strážov ŽIL); Najviacej po_dzemiaki, pod reš, pot kapustu sa hnojilo (Dol. Hričov BYT); To si nachistáme na jar podz_dzemáki (Podmanín PB); F tom špitáli som si zobrav dve barlá, pot každú ruku jenno (Zlatníky BÁN); Ledváj nám dali kúsek pot chalupu (Trenč. Závada TRČ); Póda pod repu mosí bid znamenito pripravená (Dol. Srnie NMV); Maštaľni hnuj voźiľi pod gruľe (Nemešany LVO); Mal šicko, co treba pod ruki (Dobrá n. Ond. VRN); Pot pšeňicu treba roľu dobre obrobic (Dl. Lúka BAR); Treci raz oraľi pot šejbu (Brezina TRB)
4. mieru: Miseu̯ té prasce aj pot cenu predať (Rakovo MAR); Vážilo (prasa) len čosi pod metrák, to ešte nebolo súco na zabitia (Likavka RUŽ); Na asentírke ma ňezali, lebo som bou̯ pod mieru (Krásno TOP); Nemáš penez, máš slapšé kšefti, mosíž robit poc_cenu (Trenč. Závada TRČ); Mna neodebrali, lebo sem bol pod míru (Slov. Grob BRA); V Rovnéj máme zasátí jačmen, je to hádám pod mecu (Vaďovce MYJ); To je pole pot miericu (Štefanov SEN)
F. spití pod obraz boží (Kuchyňa MAL) - veľmi; ponížil ho po_čiarnú zem (Rožňava) - veľmi
5. stav podriadenosti; príslušnosti: Biedni bou̯ každí učeň, torí sa dostau̯ pod lakomého majstra (Ďanová MAR); To uš teras patri pot Poľsku (Bobrov NÁM); Šandári zavírali, dávali ich pod zámek (Záh. Ves MAL); Já son za šez nocí ňespav, ke_dzme pod Maďarsko spalli (Svätuša VRB); Šak sme patrili ešče pot Senicu (Sotina SEN); Mi zme patrili pod boleraského notára (Bohdanovce n. Trn. TRN); Patrili pod Madarsko, ale boli Srbi (Vištuk MOD); Ten regemend mu dal (kráľ husárovi) pod moc (Kendice PRE); To eśče patrilo pod Maďarou (Sobrance); Richtarovi oddal svojo koňe pod ruku (Vyš. Raslavice BAR); Potkarpacka Rus, to šicko pod Maďaroch patrelo (Baldovce LVO); Me daľi pot Červeni kriš (Ďačov SAB)
F. dostala sa po_dobruo komando! (St. Hory BB) - musela sa podriadiť; po_túto richtársku paľicu patrí (Detva ZVO) - je obyvateľom tejto obce
6. čas (súčasne s niečím; krátko pred niečím): Na šloveka po_ctarost prídú šakovia choroste (Lubeník REV); Pot tú posľeňňiu vojnu vešov do jizbi takí vojjak k téj cetke (Štiavnik BYT); Pot starost sa ožeňiu̯ (Brodské SKA); Povidau̯ mu, že co po_ctarozd bu̯ázňí (Závod MAL); Šicko eśi raz oraľi, že to bulo hotovo pod jar (Nemešany LVO); Ja jih (halušky) ňejim pod noc (Sobrance)
B. s I vyjadruje, že
1. miesto
a. konania deja leží nižšie od spodnej úrovne niečoho, niekoho al. v priestore niečím krytom: Kľeňe sa chitaľi pod brehmi (Tvrdošín TRS); Darmo ľežíš podo mnou (Medzibrodie n. Or. DK); Ňigdi tá (synova žena) pod mojou strechou ňebude! (Paludza LM); Mláťačka bola po_tím ambitom (Ležiachov MAR); Varilo sa pot kochom na zeľezníh nuoškach (Detva ZVO); Tak som bou̯ po_tín_sňahom až do tmi (Kľak NB); Každí stvol mav stolík pod horňov doskov (V. Maňa VRB); Nohu si rozdrapiľi pot koľenon (Devičie KRU); Pot čeľínom bola taká piu̯ňička (Lešť MK); Šitko bulo podo mnó mokria (Sirk REV); Ťi máž aj po_ďíľami peňeze (Čierna Lehota ROŽ); Pot každú lesú ból takí pohibliví válček (Dol. Súča TRČ); Tak sedel v járku desi strčení pot koreni (Rudník MYJ); Já se_miela strach, že on je pod vozem (Mokrý Háj SKA); Nohi mieu̯ po_cebú (Jablonové MAL); Manka pot komínom zohrívali večeru (Ružindol TRN); Pod mostom vidzel svoju vlasnu macer (Margecany GEL); Pot kameňom (tlačenka) postoji ľem od večara do rana (Rankovce KOŠ); Po_totu šibeňu našla jedneho koňa stac (V. Šariš PRE); Šicko bulo pod vodu (Brezina TRB)
L. bíva poč_číslon ďesať (Vieska n. Žit. ZM) - v dome s číslom desať
F. má to pot papuľou (Bodorová MAR), má to pod hubú (Kostolná TRČ), má to pod nosom (Rim. Píla RS) - veľmi blízko seba; má ešče sopel pon_nosom (Bodovka TRČ) - ešte je nedospelý; má poč_čapicó (Lapáš NIT) - je opitý
b. konania deja leží blízko niečoho vyššieho, tesne pri niečom: Práve zme po_cťenou stáľi, keď išieu̯ kuňmu pán farár (Dol. Lehota DK); Mláďenci sa na ton smiaľi pod oblokon (Lišov KRU); Kacúr sedel na lavici pot pecó (Budikovany RS); Mi zme samá ostatňá ďeďina pod horámi (Zlatníky BÁN); Tam zme stáli pot takú scenu (Šterusy PIE); Tam bívali Cigáne f poli po_tíma stohi (Ružindol TRN); Mi zme po_camím kostelem bívali na takém vŕšku (Bernolákovo BRA); Zbačela, že mi śe dohvarame pot plotom (Petrovany PRE); Tota baba pod humnom kričela: „Ľem baba ňej idze, chlopi ňe!“ (Hanušovce n. Top. GIR); Tam stal pod murom (Vranov); Mi miśľeľi, že vona už zabita pot plotom (Sokoľ KOŠ); Čom stojiš po_dzverami a ňejdzež daľej, ozda śe bojiš?! (Bracovce MCH); Veľikoho psa mau̯, tag ľežeu̯ pot kuchiňu (Sobrance)
c. konania deja leží v nižšej polohe vzhľadom k niečomu, poniže niečoho: No bol tu kostol a pot kostolom uľica smer na Žabiňec (Ústie n. Or. TRS); Bóv tam takí močiar pot tím treťí_mostom (V. Maňa VRB); Pot farou aj ešťe ihri voľakedi bívaľi (Mašková LUČ); Tuto pot cestou tode bejvala stará ňaňička (V. Lom MK); Tam dade pot cinterénom bívajú, hneč tu skrajä (Ratková REV); Pod zemämí je kúščišog breščok (Španie Pole REV); Máme pod Janom rolu (Opatová TRČ); V dzedzine pot kostolom viviérá (minerálna voda) s troch pramenóv (Dobrá Voda PIE)
d. presúvania deja leží nižšie od niečoho al. je kryté niečím: Pod oblokon ľen tag opchoďiľi (Lišov KRU); Višól v noci ven a chodzil pod úkolom (Ružindol TRN)
2. podriadenosť niekomu al. niečomu; stav: Ot päďesiateho roku bou̯ už urbár pod ľesnou správou (Slovany MAR); Má peď učňou pod rukou (V. Bielice TOP); Starí (sused) pod okuľiarami višou̯ von (Lišov KRU); Už búl druhí rás pod asentírkó (Slavošovce ROŽ); Gdze bolo, tam sa najedľi, bárz bolo aj pod zámkom (Bytčica ŽIL); Bosna Hercegovina bola po_cprávú rakúskú (Bzince p. Jav. NMV); Boli sme už zajatí pod Rusma (Kovarce TOP); Šetki husi tomto kraji som mav pod mocou (Dvorany n. Nitr. TOP); Fšadzi zme buľi po_dozorom (Spiš. Štvrtok LVO); Muj kuň pod jedenidvace_dzamkami u mojeho otca stava (Široké PRE); Každi (cestár) mal falateg drahi po_cvoju ruku (Kurima GIR); Dakedi buľi me pod Ňemcami, pod Maďarami (Vranov); Co u̯ona može hľedac, kedz ja toto ňemam pod rukami?! (Sobrance)
L. je pot škodú (Brodské SKA) - bol poškodený, utrpel ujmu; sú pod hnevom (Lukáčovce HLO) - pohnevaní, znepriatelení
F. peňeźi buľi pod ji_hlavu (Bánovce n. Ond. MCH) - rozhodovali o nich, nakladali s nimi
3. spôsob: Doňiesou̯ pot pazuchou snopek (Krivá DK); Hľadau̯ hu ešťe po_ďioučenskí_menom (Kláštor p. Zniev. MAR); Šesnásteho mája ma pot patrolou (na vojnu) zobrali (V. Uherce TOP); Vipi_ci maheš, ale po_cpvasobom! (Nandraž REV); Pod rukó som to kúpil (Honce ROŽ); Pot tín kabáton som_o doviézel domóf (Dol. Súča TRČ); Dá si spravit po_čkrillú dom (Kostolné MYJ); Fazula sa sadzí pod motikú (Hlboké SEN); To (kvety) zbírali a pot pazuchu nésli do kostola (Ružindol TRN); Pod omšou zme sobaž mali (Hranovnica POP); Trime huš pot sebu (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. usmiévá sa pot kožú (Bošáca TRČ) - tajomne; falošne
4. mieru: Koj si aj vipije, ale len pod miaró (Turčok REV)
5. príčinu, dôvod: Takí batoh ňiesla, že hu ľedva pod ňím bolo viďieť (Ležiachov MAR); To sä v noci po_tím (mastným obkladom na prsiach) ďecko uznojilo (Žaškov DK); Tan už bolo uhlie a (miliar) udlavuvau̯ a uš prašťalo pod lopatou (Tek. Breznica NB); Po_tem črepom f tej horúčave ťieklo s človeka (V. Lom MK); Mohél poc_canámi ostad mrtví (Dol. Súča TRČ)
F. aš pod ňim źim plače (Dl. Lúka BAR) - žije veľmi zle
6. podmienku: Zakazuje sa pásť pot pokutou (Pribiš DK); Lašovalo sa pri stavaňí mašini tak, abi bola po_cuchin (Lišov KRU); Kod bolo seno po_cuchem, bolo ho načim zmetávaťi (Čelovce MK); Najesc som sa musel prví, to bolo pot pokutú (Predmier BYT)
7. čas
a. časový bod, vtedy: Po_tím časom boľi tu páňi z mesta (Lazisko LM); Po_tínto čason son sa aj ožeňeu̯ (V. Uherce TOP); Vinšó otec po_tim šäsom na dvar (Repištia REV); Pot pár hoďinamí už buli doma (Mur. Dl. Lúka REV); Pod jednim tiźňo_me śe narodziľi (Závadka SOB)
b. časový priebeh, počas, cez: Chto to viďeu̯ pod omšou f krčme seďieť?! (Dol. Lehota DK); Pod vojnou aňi toho ňebolo (V. Bielice TOP); Veru sa pod rokom premľelo uňho veľa ľuďí (Pukanec LVI); Až aj zomriém pod operácijéu, to mi už edno (Papča RS); Pot pár ťížňí sä konope virosa̋ (Rat. Bystré REV); To bolo kedisi pod raboukú (Papradno PB); Šetko bolo na líski pod vojnu (Bernolákovo BRA); Mi sme sa mali uš pod republiku lepší (Bernolákovo BRA); Já ňelúbím sa viprávať pod robotou (Semerovo HUR)
c. časový úsek, časovú hranicu, zatiaľ, dovtedy: Po_tím časom kuchár navariu̯ obet (Turík RUŽ); Po_ťížňo_mu to (opuchlina) zmizlo (Polomka BRE); Tak pod hodžinou šitko vojsko spadlo (Kyjatice RS); Van to pod minútó skonšiu̯ šitko (Ratková REV); Dva̋ starí po_tížnom umrúli na tomto dvore (Rož. Bystré ROŽ)

pode p. pod

---

podo p. pod

---

pod, podo [-o, -e] predl
A. s I vyj.
1. polohu, umiestnenie deja nižšie, než je niečo (op. nad): pod ledy byli riby lowiti (TRENČÍN 1579); Ssymko zastrelyl kone pod husarom (BOJNICE 1587); skrz mystra poprawneho pod sibenycziamy ma bity roztaty na cztyry strany (KRUPINA 1683); lyko teňke, které gest pod kúrú drewa; kdo pod pazuchama se potj aneb smrdj gako cap (KS 1763)
L. (list) pod peczetmy nassymy (L. JÁN 1480 SČL) opatrený pečaťami; kteri by z mistruw byl pod trunkem (CA 1675) podnapitý; tyelenyecz pod ceckom no 11 (DUBNICA n. V. 1720) cicajúcich; dwor, na kterem pod čyrym nebem wystawyl oltar (SKá 1768) vonku; neňj narodu pod sluncem, kterj (PT 1796) na svete; čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi (TURIEC 1724) má vo vedomí, vie; Panna Maria (Krista) pod srdczom nosila (ET 18. st) o ťarchavosti; penize zaniesol panu paterowi a tam gich zanechal pod pečetu (MARKUŠOVCE 1758) v úradnej úschove; swu chytrost a potmélušstwj vkazowal pod plásstikem poniženosti (ST 1797) o pretvárke; kteru sobassily pod slamenim wencom (KRUPINA 1745) nepoctivú
F. tito ludja hladagu tela pod bugákom (ZÁTURČIE 1761) o daromnej práci
2. polohu, umiestnenie v blízkosti al. poniže polohy niečoho: pod zamkom Trenczanskym messtyane zahrady swe mely (TRENČÍN 1613); zahrada (je) pod mlynem (BUDATÍN 1629); spywaty pod oknem ffragyerce (PG 1656); general rozbil tabor uhorsky pod Pressowom (ŠARIŠ 1671)
3. podriadenosť nej. moci, vplyvu: yakz su koli pod tym foytstwiem (ŽK 1473); bratranecz muog pod mym tutorstwym od syedmy lyet gest (RADVAŇ 1593); ja sem bydlel w Sedlycžneg a bol som pod nebosstykom Syllagym (TRENČÍN 1613); pan Andraš Deak byl urednikom pod panstvim zamku Muranskeho (ŠUMIAC 1665 LP); pod stražu, pod wartu do áresstu wsaditi (KS 1763); bol som wogakom w regimente Geho Excellentie pana groffa Esterhazy pod kapitanom Spilmontom (CHTELNICA 1765)
L. geho pod swu ruku držeti budete (P. BYSTRICA 1610) budete naňho dávať pozor
F. truhly mu boli pod ruku (JASENICA 1704) v opatere
4. okolnosti, spôsob deja: obydwe strany zavazali gsu sie pred nami pod predpsanym zawaskom moczne a neruzytedlne zahowaty (L. JÁN 1480 SČL); Yano Husarow pastorek stawel swedomy pod prysahu (TOPOĽČANY 1554); kupil pod prawom nassim Benko Kozer gednu lucziczku (JELŠAVA 1603)
F. chudym lidem pod hrdlom, pod statkom zakažte (BRATISLAVA 1618 MŽ) o nebezpečenstve straty majetku al. života za prestúpenie zákazu; pod nassim dobrim swedomim wiznawame (SENICA 1680); gezditi na koni pod hrjchem nemože (PrV 1767);
x. cirk pod spusobem chleba a pod spusobem wina nam (Kristus) podawa prawe telo swoge a prawu krew swogu (AgS 1708); pod obogjm toliko chleb gedja a wino pigj (CA 18. st)
5. príslušnosť, náležitosť k niečomu: sem čital knjžku pod tytulem Itinerarium (SPa 1716); wikazuge na patnasty quietantiach w qvietantionalskey knissky zapsanich pod podpisem paneg welkomožneg (M. KAMEŇ 1717); horna zahrada Imricha Mochnajeho pod nrem 77 w meste prebywagiciho (PREŠOV 1784) v dome číslo 77; takove penize pod szvogim menom szem a tam na choszen vidala (POTVORICE 1789)
6. vzťah k priebehu deja, počas: tenže Petr Pongracz beze wssey pryczyny a pod rakossem porubal gest ho w ruku (L. HRÁDOK 1597); ten pak wass pan sused pod stawku ty zyta požal a pobral (D. STRHÁRE 1613); pgeťkrát pod dňem a nocú zcházagú sa do kostela (BR 1785); penjze tenže Mikulas ani do počti, ani pod počtow, ani po počte newiznal (PONIKY 1793); kteri towaris pod swatu omsu aneb pod kaznyu spy (CA 1794)
L. hoc interim spatio: pod tymto časem (KS 1763) teraz; pod tim časom, gako fatens w Ružomberku služil (L. HRÁDOK 1777) vtedy; pod kratkym časom ta dedyna skazena bude (ĽUBEĽA 1783) zakrátko
B. s A vyj.
1. smerovanie nižšie, do nižšej polohy: pod wos padala yaryna (ZVOLEN 1640); luku kteru voda Turyec odbera a pod breh prenassa (MARTIN 1696); penize pod zaparaczu kadu do teg yamy wložily (JASENICA 1704); kožu pod skalga skowaly (PONIKY 1793)
F. mela pod meč prigiti (S. ĽUPČA 1632) byť popravená; (víno) geg na lačny žiwot pite pod čepec neuderilo (DuH 1723) nebola podnapitá; oni pod klobúki dobre nazbírawše šli do hori (BU 1795) podnapití; ga mu budem frčky pod nos dawaty (B. BYSTRICA 1712) uťahovať si z neho; ten by rad wssecko pod seba pohrabal (PUKANEC 1764) o lakomstve; Buch poddal ti wssecko pod nohi (GŠ 1758) podriadil; bjdne mesto, pod gake ruki gsi se dostalo (PT 1796) do moci koho
2. smerovanie do blízkosti al. poniže polohy niečoho: wogsko prisslo pod Budjn taborem (RUŽOMBEROK 1602); pany Bohuna Martonka pod swedkoweg obloky prissla (MARTIN 1676); poslali panu Koharimu pod Yager owocja (KRUPINA 1687); zebrak, kdiž si chleba pita, sedne pod pecz, tabak smrka (SNS 1786)
3. podriaďovanie nej. moci, vplyvu: s tim was Panu Bohu poruczame pod geho swatu ochranu (D. STRHÁRE 1601); pod opatrnost pana Borcziczkj Gyurgya predmenowane wczelj dal (NEMŠOVÁ 1690); devinctus legibus: pod práwo wloženy (KS 1763) daný do súdu, obžalovaný; okrem tich, ktery pod kostol prinaležja (Z. SLATINA 1770) do farnosti; uminil sem v sebe pod gisteho zemskeho pana do poddanstva stupit (N. MESTO n. V. 1783); Slowáci ti, který wčil pod uherskú korunu prisluchagú (BPr 1787)
L. nech milosrdnym okem na nas zhlednu a pod milostivy plašt primu (HRABKOV 1786 LP) do ochrany
4. spôsob deja: na gaky spusob gemu possczawal ty penize, zdalis pod interes (SKALICA 1675) za úroky; veterina animalia: pod ťažobu priwyklé howada (KS 1763) do záprahu
5. účel: gestly by sie pak w tom vhodyty nemohly, theda at ge pustie pod pastwu (L. JÁN 1480 SČL); pocztarowy za to, že se kuon pod neho nedal kupeny, gest kantar (ZVOLEN 1644); hrachu pod poljewku howazu; za sudek bednarskemu cechmistrowi pod ribi dano den 25; smrečky pod telace maso (ŽILINA 1700; 1710; 1712); putne dwe pod to same owocja (KRUPINA 1706); taže pany pod curu felcserowu prissla (L. MIKULÁŠ 1767); pod konope orieme (BADÍN 1770)
6. mieru: hrada podo dwa korce (SLIAČE 1634) do ktorej sa vysejú dva korce obilia; predala gednu roličku pod gbol (SPIŠ 1693); las, pri kterichžto dwuch pod try korce tretinu dostal (MARTIN 1747); w tom chotary beczkowskem tež sa nachaza kusek zemycžky pod pol merycze podla meho zdanya (N. MESTO n. V. 1772)

poď pod_1 pod_2 pod_3 pod_4

pôda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	pôda
G	(bez)	pôdy
D	(k)	pôde
A	(vidím)	pôdu
L	(o)	pôde
I	(s)	pôdou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	pôdy
G	(bez)	pôd
D	(k)	pôdam
A	(vidím)	pôdy
L	(o)	pôdach
I	(s)	pôdami

193 Brezová pod Bradlom MY/TC nitr. 1927 vyčl. o. Košariská-Priepasné (1957 rozčl. na o. Košariská a Priepasné).
1773 Brezova, Brezowa, 1786 Bresowa, 1808 Brezova, Březowá, 1863–1907 Brezova, 1913 Berezó, 1920 Brezová, 1927– Brezová pod Bradlom

---

246 Bzince pod Javorinou NM/TC nitr. 1952 zlúč. o. Dolné Bzince a Horné Bzince do o. Bzince pod Javorinou; 1960 pričl. o. Hrušové.
1952– Bzince pod Javorinou
Dolné Bzince: 1773 Alsó-Bottfalva, Unter-Bzinetz, Dol[né] Bzince, 1786 Alschó-Bottfalwa, Bzincze, 1808 Alsó-Botfalva, Dolní Bzýnce, 1863–1873, 1888–1913 Alsóbotfalu, 1877–1882 Alsóbotfalva, 1920–1952 Dolné Bzince
Horné Bzince: 1773 Felső-Bottfalva, Ober-Bzinetz, Hor[né] Bzince, 1786 Felschő-Bottfalwa, 1808 Felső-Botfalva, Horní Bzýnce, 1863–1873, 1888–1913 Felsőbotfalu, 1877–1882 Felsőbotfalva, 1920–1952 Horné Bzince
Hrušové: 1773 Hrusso, Hrussowe, 1786 Hruscho, 1808 Hrusó, Hrussow, 1863 Hrusó, 1873–1907 Hrussó, 1913 Russó, 1920–1960 Hrušové

---

719 Hradište pod Vrátnom SE/TA nitr.
1773 Hradista, Hradist, Hradiste, 1786 Hradischt, 1808 Hradistye, Hradisch, Hradisstě, 1863–1907 Hradist, 1913 Harádics, 1920 Hradište, 1927– Hradište pod Vrátnom

---

929 Kamenec pod Vtáčnikom PD/TC tekov. 1955 zlúč. o. Dolný Kamenec a Horný Kamenec do o. Kamenec pod Vtáčnikom.
1955– Kamenec pod Vtáčnikom
Dolný Kamenec: 1773 Alsó-Kamenecz, Unter-Kamenetz, Dolny Kamenecz, 1786 Alschó-Kamenicz, 1808 Alsó-Kemencze, Dolní Kameněc, Dolní Kamenice, 1863–1902 Alsókamenec, 1907–1913 Alsókemenec, 1920–1955 Dolný Kamenec
Horný Kamenec: 1773 Felső-Kamenecz, Ober-Kamenetz, Horný Kamenecz, 1786 Felschő-Kamenicz, 1808 Felső-Kemencze, Horní Kamenec, Horní Kamenice, 1863–1902 Felsőkamenec, 1907–1913 Felsőkemenec, 1920–1955 Horný Kamenec

---

1042 Kostoľany pod Tribečom ZM/NI nitr./tekov. po 1882 zlúč. o. Gýmešské Kostoľany [nitr.] a Gýmešské Kostoľany [tekov.].
1888 Gimeskosztolány, 1892–1913 Ghymeskosztolány, 1920 Dýmeš Kostolany, 1927–1948 Gýmešské Kostolany, 1948– Kostoľany pod Tribečom
[nitr.] 1773 Gymes-Kosztolany, 1786 Gymesch-Kosztolan, 1808 Ghimes-Kosztolán, Gemes-Kosztolán, Gymessowské Kostelany, 1863 Ghymeskosztolán, 1873–1877 Ghimeskosztolány, 1882 Gimeskosztolány
[tekov.] 1773 Gimes-Kosztolan, Gemes-Kosztolan, Gemes-Kostolan, Gimeske Kostolany, 1786 Gémesch Kosztolan, 1808 Ghimes-Kosztolán, Gemes-Kosztolán, Gymessowské Kostelany, 1863 Ghymeskosztolán, 1873–1877 Ghimeskosztolány, 1882 Gimeskosztolány

---

1144 Kšinná BN/TC trenč. 1976 pričl. o. Závada pod Čiernym vrchom.
1773, 1808, Ksinna, Kssinna, 1786 Kschinna, 1863–1902 Ksinna, 1907–1913 Kesnyő, 1920 Kšiná, 1927– Kšinná
Závada pod Čiernym vrchom: 1773 Zavada, Zawada, 1786 Zawada, 1808 Ugrócz-Závada, Uhrowská Závada, 1863, 1877–1882 Zavada, 1873, 1888–1902, 1920–1960 Závada, 1907–1913 Bánzabos, 1960–1976 Závada pod Čiernym vrchom

---

1197 Lazy pod Makytou PU/TC trenč. 1964 pričl. o. Dubková.
1773 Laaz, Laáz, Lazy, 1786, 1863, 1882–1913 Láz, 1808 Láz, Laáz, Lazy, 1873–1877 Laáz, 1920 Lazy, 1927– Lazy pod Makytou
Dubková: 1773, 1863, 1888–1902 Dubkova, 1786 Dubkowa, 1808 Dubková, 1873 Alsódubkova és Felsődubkova, 1907–1913 Lázalja, 1920–1964 Dubková

---

1206 Lehota pod Vtáčnikom PD/TC nitr. 1960 zlúč. o. Malá Lehota a Veľká Lehota do o. Lehota pod Vtáčnikom.
1960– Lehota pod Vtáčnikom
Malá Lehota: 1773 Kiss-Lehota, Kiss-Lehotta, Klein-Lehotta, Mala Lehotta, 1786 Kisch-Lehota, 1808 Kis-Lehota, Malá Lhota, 1863 Kislehotta, 1873–1907 Kislehota, 1913 Kispapszabadi, 1920 Malá Lehôta, 1927–1960 Malá Lehota
Veľká Lehota: 1773 Nagy-Lehota, Nagy-Lehotta, Gros-Lehotta, Welka Lehotta, 1786 Nagy-Lehota, 1808 Nagy-Lehota, Welká Lhota, 1863 Nagylehotta, 1873–1907 Nagylehota, 1913 Istvánszabadja, 1920 Veľká Lehôta, 1927–1960 Veľká Lehota

V obci BREZOVÁ POD BRADLOM (okr. SENICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ZÁVODNÝ 50×; ZÁVODNÁ 48×; REPTA 44×; REPTOVÁ 41×; NOSKO 35×; NOSKOVÁ 34×; HERÁKOVÁ 33×; HERÁK 28×; FAJNOROVÁ 27×; PAGÁČOVÁ 25×; POTÚČEK 25×; DANKOVÁ 25×; SLÁDKOVÁ 23×; FAJNOR 23×; KOSTELNÁ 23×; BOOROVÁ 22×; SLÁDEK 22×; BZDÚŠEK 22×; MICHÁLKOVÁ 22×; PLAČKOVÁ 21×; BABIAROVÁ 21×; DANKO 20×; TORÁK 20×; RECHTORISOVÁ 19×; BZDÚŠKOVÁ 19×; DODRVOVÁ 19×; PAGÁČ 18×; CIRAN 18×; MOSNÁ 18×; GABRIŠOVÁ 17×; PAPÁNKOVÁ 17×; CIRANOVÁ 17×; PLAČKO 16×; SLEZÁK 16×; TORÁKOVÁ 16×; BOOR 16×; RECHTORIS 16×; MICHÁLEK 16×; HALABRÍN 15×; MIKULČÍK 15×; BEŇO 15×; BABIAR 15×; POTÚČKOVÁ 15×; VALÁŠKOVÁ 15×; ČIERNA 15×; KOSTELNÝ 15×; POLÁČKOVÁ 15×; BACHÁROVÁ 15×; VAŠKOVÁ 14×; PAVLÍK 14×; BEŇOVÁ 14×; KOSTEREC 14×; DODRV 14×; POLÁK 13×; ALLINA 13×; KOPTÁKOVÁ 12×; GAŠPARÍK 12×; LAJDOVÁ 12×; KLEIN 12×; KOSTERCOVÁ 12×; MAJERČÍKOVÁ 12×; ĎURIŠ 12×; PAPÁNEK 12×; ŠAGÁT 12×; JASTRÁB 12×; BABINCOVÁ 12×; RECHTORÍK 12×; VALKO 12×; ĎURIŠOVÁ 12×; ŠAGÁTOVÁ 12×; HALABRÍNOVÁ 11×; GÁLIK 11×; HORNIAČKOVÁ 11×; TOMÁŠIK 11×; GRAMBLIČKOVÁ 11×; ALLINOVÁ 11×; MAJERČÍK 11×; KRUTÝ 11×; GAVURNÍK 11×; BATKA 11×; POLÁČEK 11×; JÁNOŠOVÁ 11×; MOSNÝ 11×; KLEINOVÁ 11×; BÔŽIK 11×; GAŠPARÍKOVÁ 11×; GRAMBLIČKA 11×; CHOVANEC 11×; GABRIŽOVÁ 11×; JANČÍ 11×; MARKO 11×; POLÁKOVÁ 11×; GÁLIKOVÁ 10×; VAŠEK 10×; MOZOLÁK 10×; LAJDA 10×; POLAKOVIČOVÁ 10×; GABRIŠ 10×; GAVURNÍKOVÁ 10×; DRŠKA 10×; SADÁKOVÁ 10×; MIHOČKO 10×; BLAŽKOVÁ 10×; SIVÁK 10×; DOBROVODSKÝ 10×; SLEZÁKOVÁ 10×; BACHÁR 10×; MOSNÁČKOVÁ 10×; SADÁK 10×; VALKOVÁ 10×; KOPTÁK 10×; JASTRÁBOVÁ 9×; JANČEK 9×; MICHALIČKA 9×; ŠPRINGŠIC 9×; BALÁŽ 9×; SADLOŇOVÁ 9×; POLAKOVIČ 9×; BATKOVÁ 9×; GABRIŽ 9×; MIŽIALKOVÁ 9×; KRUTÁ 9×; BÔŽIKOVÁ 9×; TURČEKOVÁ 9×; KRAVÁRIK 9×; KUBICA 9×; ŠKÁPIK 9×; KRAVÁRIKOVÁ 9×, ...

---

V obci BZINCE POD JAVORINOU (okr. TRENČÍN) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVAČOVICOVÁ 41×; KOVAČOVIC 38×; GULÁNOVÁ 34×; GULÁN 32×; HARMADYOVÁ 27×; OSTROVSKÝ 25×; HARMADY 25×; OSTROVSKÁ 23×; HARGAŠOVÁ 19×; OKRUCKÁ 19×; PAŠKOVÁ 18×; HARGAŠ 18×; HLOŽKOVÁ 18×; HLOŽKA 18×; STACHOVÁ 17×; SADLOŇ 15×; OKRUCKÝ 15×; PAŠKA 15×; HREVÚŠOVÁ 14×; VALO 14×; SADLOŇOVÁ 14×; MAGÁLOVÁ 13×; MARTÁKOVÁ 13×; PODHRADSKÝ 12×; PODHRADSKÁ 12×; BUŠOVÁ 12×; ČERNÝ 12×; STACHO 12×; SLÁVIKOVÁ 12×; HARUŠTIAK 11×; ŠTEFÁNIKOVÁ 11×; TURANOVÁ 11×; MIKLÁNKOVÁ 11×; MARTÁK 11×; TRCHALOVÁ 11×; HREVÚŠ 10×; BUŠO 10×; JANIGOVÁ 10×; CHORVÁT 10×; MACÚCH 10×; ZÁMEČNÍK 10×; MACHAJDÍKOVÁ 10×; GAŠPARÍKOVÁ 9×; TRCHALA 9×; MAGÁL 9×; VOLÁROVÁ 9×; HARUŠTIAKOVÁ 8×; ZÁMEČNÍKOVÁ 8×; SETVÁK 8×; KUČEROVÁ 8×; ČERNÁ 8×; MACHAJDÍK 8×; MACÚCHOVÁ 8×; KORYTÁR 8×; VALACHOVÁ 8×; BREZINSKÝ 8×; SAPÁČEK 7×; JANIGA 7×; CHORVÁTOVÁ 7×; FILÚSOVÁ 7×; SLÁVIK 7×; SRNÁNKOVÁ 7×; MALEČKA 7×; POTFAJOVÁ 7×; MIKLÁNEK 7×; PODOLAN 7×; HALUZOVÁ 7×; MALEČKOVÁ 7×; BREZINSKÁ 7×; TEPLIČKOVÁ 7×; ŠTEFÁNIK 7×; RZAVSKÝ 7×; ŠEVČÍKOVÁ 7×; HORNÁČEK 6×; KOTÚČ 6×; VALACH 6×; SKOVAJSOVÁ 6×; SKOVAJSA 6×; NEŠŤÁK 6×; MRÁZIK 6×; GAŠPARÍK 6×; MAJTÁSOVÁ 6×; ŽÁK 6×; GABLOVSKÝ 6×; KORYTÁROVÁ 6×; MRÁZIKOVÁ 6×; KEDRO 6×; TURAN 6×; MAZÁŇ 6×; ŠEBÍK 6×; KUČERA 6×; PASTOREK 6×; TUČKA 6×; MAZÁKOVÁ 6×; KRAJČOVIC 6×; PLAŠIENKA 6×; VALOVÁ 6×; TOMAŠOVICOVÁ 6×; CHOVANCOVÁ 6×; MICHALOVIČ 5×; BUMBÁLOVÁ 5×; KIČKOVÁ 5×; MACHOVICOVÁ 5×; ROJKOVÁ 5×; HRABOVSKÁ 5×; ŠTEFANOVIČOVÁ 5×; KIČKA 5×; ZELKO 5×; HREHOR 5×; TEPLIČKA 5×; KEDROVÁ 5×; ŠEBÍKOVÁ 5×; MACHOVIC 5×; MICHALOVIČOVÁ 5×; POLÁČKOVÁ 5×; TINKOVÁ 5×; JURIGOVÁ 5×; SETVÁKOVÁ 5×; MALÍČEK 5×; HALUZA 5×; PLAŠIENKOVÁ 5×; HORNÁČKOVÁ 5×; ROJKO 5×; KUHAJDOVÁ 5×; ŠTÚROVÁ 5×; SAPÁČKOVÁ 5×; GERŽA 5×; LOŠÁKOVÁ 5×, ...

---

V obci HRADIŠTE POD VRÁTNOM (okr. SENICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: MICHALIČKOVÁ 24×; MICHALIČKA 22×; MASÁROVÁ 18×; MASÁR 17×; FURKOVÁ 17×; FURKO 16×; VULGANOVÁ 15×; POLAKOVIČ 14×; VULGAN 13×; FERENČÍK 12×; CHOVANCOVÁ 12×; FILOVÁ 11×; HERÁKOVÁ 10×; RAKOVÁ 10×; FERENČÍKOVÁ 9×; KRŠTENÍK 9×; KOVÁČOVÁ 9×; KOVÁČ 9×; ŠTEFÍK 9×; ZEMAN 8×; SEKÁČOVÁ 8×; POLAKOVIČOVÁ 8×; SEKÁČ 8×; CHOVANEC 8×; ŠTEFÍKOVÁ 8×; KONDRKOVÁ 8×; RAK 7×; POLÁKOVÁ 7×; HARAJOVÁ 7×; RECHTORÍK 6×; FILO 6×; VAŠEK 6×; LÍŠKA 6×; LÍŠKOVÁ 6×; POLÁK 6×; KÚDELKOVÁ 6×; KÚDELKA 6×; KRIŠTOFOVÁ 6×; RECHTORÍKOVÁ 6×; PIROHA 5×; PIROHOVÁ 5×; BOLEDOVIČOVÁ 5×; BALÁŽOVÁ 5×; MATOVIČ 5×; BLANÁRIK 5×; KONDRK 5×; KRŠTENÍKOVÁ 5×; KŇAZOVIČOVÁ 4×; KACHLÍK 4×; KONRÁDOVÁ 4×; VAŠKOVÁ 4×; ŠUTTOVÁ 4×; OZDIN 4×; KERECMANOVÁ 4×; HOLOŠKA 4×; HERÁK 4×; GREGOR 4×; BOLEDOVIČ 4×; HARAJ 4×; KUBÁNOVÁ 4×; VIRÁGOVÁ 4×; BLANÁRIKOVÁ 4×; BARÁNEK 4×; MICHÁLEK 4×; JANKOVIČOVÁ 4×; HULJAK 3×; ZEMANOVÁ 3×; VALACHOVIČ 3×; HARASNÍK 3×; KUBINCOVÁ 3×; FUKNA 3×; SVATÍK 3×; LIŠKOVÁ 3×; VIRÁG 3×; SVATÍKOVÁ 3×; BARBUŠIAK 3×; VAJDÁK 3×; DUDÁK 3×; PANTÚČEK 3×; KŇAZOVIČ 3×; KOTRAS 3×; HANKOVÁ 3×; KRIŠTOF 3×; KERECMAN 3×; TICHÁ 3×; KOCÁNOVÁ 3×; MIKOVIČOVÁ 3×; MEDLEN 3×; VAŇOVÁ 3×; MICHÁLKOVÁ 3×; LANKOVÁ 3×; ONDREJIČKOVÁ 3×; TOMKOVÁ 3×; GRÓF 2×; KONRÁD 2×; LEŠKOVÁ 2×; SADLOŇ 2×; VALACHOVIČOVÁ 2×; KACHLÍKOVÁ 2×; VŐRŐS 2×; HATIAR 2×; GREGOROVÁ 2×; TOMIŠ 2×; FUKNOVÁ 2×; TICHÝ 2×; MIKOVIČ 2×; MIHÁLOVÁ 2×; BALÁŽ 2×; MIKUŠOVIČOVÁ 2×; SADLOŇOVÁ 2×; BRODŇANSKÝ 2×; VŐRŐSOVÁ 2×; KANICH 2×; MIHÁL 2×; PANTÚČKOVÁ 2×; HATIAROVÁ 2×; SOPÚCHOVÁ 2×; LANKO 2×; KARLÍK 2×; HUBÁČKOVÁ 2×; ONDREJIČKA 2×; CHRVALA 2×; FARKAŠ 2×; GAŽA 2×; RÝZEK 2×; ONDRAŠOVIČOVÁ 2×; HULJAKOVÁ 2×; ŠPÁNYI 2×, ...

---

V obci KAMENEC POD VTÁČNIKOM (okr. PRIEVIDZA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HUDECOVÁ 72×; FÁBRYOVÁ 68×; FÁBRY 65×; NECHALOVÁ 64×; HUDEC 64×; NECHALA 59×; ŠIMO 46×; ŠIMOVÁ 45×; ŽIAKOVÁ 40×; RYBÁR 39×; RYBÁROVÁ 38×; ŽIAK 37×; ĎURTA 35×; JÁNOŠKOVÁ 32×; ĎURTOVÁ 31×; JÁNOŠKA 31×; KRAJČOVIČOVÁ 23×; PISÁR 23×; HALAČOVÁ 23×; SLÁDOK 21×; MIKULOVÁ 20×; JANOVIČOVÁ 20×; MIKULA 19×; PISÁROVÁ 17×; HALAČ 16×; BENKO 16×; JANOVIČ 16×; KOVÁČ 15×; SLÁDKOVÁ 15×; MENDEL 15×; MENDELOVÁ 14×; BENKOVÁ 14×; PLACHÝ 13×; MIHÁLIK 12×; KRAJČOVIČ 12×; PASTIERIKOVÁ 12×; MACHO 12×; KOVÁČOVÁ 12×; MACHOVÁ 11×; MOJŽIŠ 11×; SVITKOVÁ 11×; PLACHÁ 11×; BARTOLEN 10×; PAVKEJE 10×; MIHÁLIKOVÁ 10×; SVITOK 9×; MOJŽIŠOVÁ 9×; HÁJOVSKÝ 9×; PASTIERIK 9×; FIO 8×; VOJDÁŠ 8×; KOLLÁROVÁ 8×; BOBOKOVÁ 8×; HEČKOVÁ 8×; LAUŠ 8×; VOJDÁŠOVÁ 7×; SVÍTKOVÁ 7×; DUDA 7×; BARTOLENOVÁ 7×; OBŽEROVÁ 7×; HEČKO 7×; BARBORKOVÁ 7×; DUŠEK 6×; JANČOVIČ 6×; ŽIŠKO 6×; LAUŠOVÁ 6×; KOLLÁR 6×; BUDINSKÝ 6×; HANCKO 6×; GABRIEL 6×; DADO 6×; DUŠEKOVÁ 6×; SVÍTOK 6×; GABRIELOVÁ 5×; ŠTANGOVÁ 5×; FIOVÁ 5×; ŽEMBER 5×; HANCKOVÁ 5×; JANČEKOVÁ 5×; VESELÁ 5×; SLOŠIARIK 5×; BARBORKA 5×; GAŠPAROVIČOVÁ 5×; MILO 5×; ŽIŠKOVÁ 5×; UHLÁR 5×; MOKOŠ 5×; TADIAL 5×; CIMINGOVÁ 5×; ROHÁČ 4×; BELANEC 4×; MOKOŠOVÁ 4×; ORŠULOVÁ 4×; BOBOK 4×; BENDA 4×; JURENKOVÁ 4×; SCHUBERTOVÁ 4×; MATEJOV 4×; NEVIDAL 4×; ŠVEC 4×; ZAŤKO 4×; TADIALOVÁ 4×; GAŠPAROVIČ 4×; PÍŠ 4×; JANČEK 4×; VOLÁR 4×; BENDOVÁ 4×; VRŠKA 4×; KOSTÚR 4×; VOLÁROVÁ 4×; HÁJOVSKÁ 4×; KOMŽÍKOVÁ 4×; ROHÁČOVÁ 4×; CHOVANCOVÁ 4×; NAGY 4×; KOSTÚROVÁ 3×; MIŠÍK 3×; KMEŤ 3×; MIŠKOVÁ 3×; VIŠŇOVSKÝ 3×; JANUROVÁ 3×; ŠUNIKOVÁ 3×; KŐSZEGHYOVÁ 3×; KIRIPOLSKÝ 3×; PROCYKOVÁ 3×; ŠIMURKOVÁ 3×; GUNDOVÁ 3×; ŠTANGA 3×, ...

---

V obci KLÁŠTOR POD ZNIEVOM (okr. MARTIN) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ČERNÁK 24×; BOŽEK 22×; MIKULOVÁ 20×; ČERNÁKOVÁ 18×; MIKULA 15×; BOŽEKOVÁ 14×; PYŠNÝ 13×; JUNASOVÁ 13×; MIZERA 11×; CICKO 11×; JUNAS 10×; PIŠNÝ 10×; NOVOSEDLIAK 10×; MAZÚR 9×; DAUBNER 9×; FEDOROVÁ 9×; MAZÚROVÁ 9×; ČAUDEROVÁ 9×; MIZEROVÁ 9×; PYŠNÁ 8×; KAMIEN 8×; HAKALOVÁ 8×; CICKOVÁ 8×; HANUSRICHTEROVÁ 8×; CHORVÁTHOVÁ 7×; KAMIENOVÁ 7×; ŠIŠANOVÁ 7×; CHOLEVA 7×; VENGLÁROVÁ 7×; ŠTRBOVÁ 7×; ZVEDELA 7×; FEDOR 7×; NOVOSEDLIAKOVÁ 7×; RENDEK 7×; ZVEDELOVÁ 7×; HORNÍK 7×; LAJKA 7×; HURTOVÁ 7×; ŠTRBA 7×; KOSTÚROVÁ 6×; ĎURIS 6×; HAKALA 6×; BALEJOVÁ 6×; RÓNA 6×; KOPÁČ 6×; GULAS 6×; PIŠNÁ 6×; ČAMBOR 6×; DONÁTHOVÁ 6×; DONÁTH 6×; MATULA 6×; KRIŠTOFÍK 6×; RECHTORÍK 6×; BALEJA 6×; DAUBNEROVÁ 6×; MATULOVÁ 6×; KOPPOVÁ 6×; SIRÁŇOVÁ 5×; BARANKOVÁ 5×; MISÁR 5×; DEKANOVÁ 5×; OVŠÁK 5×; SLIVKA 5×; HONČOVÁ 5×; CENGEL 5×; KOVALČÍK 5×; DEBNÁROVÁ 5×; GULASOVÁ 5×; VALKOVÁ 5×; MRAVEC 5×; MAŽGÚT 5×; HANUSRICHTER 5×; GAVENDA 5×; CHORVÁTH 5×; CIPÁR 5×; PATYLOVÁ 5×; KEPIČ 5×; MAROŠOVÁ 5×; ZELIENKOVÁ 5×; HRDINOVÁ 5×; KOPP 5×; BARANKA 5×; PIATRIKOVÁ 5×; SKONCOVÁ 4×; TURCER 4×; LEHOTZKÝ 4×; ZÁBOJNÍKOVÁ 4×; MUCHOVÁ 4×; VAŇOCH 4×; KOVÁČIK 4×; BIBZA 4×; KRŠKA 4×; SOLČÁNYOVÁ 4×; NOVÁK 4×; MICHALÍK 4×; ŠTEFKOVÁ 4×; KRUTEKOVÁ 4×; PASTIEROVIČ 4×; HORNÍKOVÁ 4×; RÓNOVÁ 4×; KEPIČOVÁ 4×; NOGOVÁ 4×; ŠMIČEK 4×; BAKOŠOVÁ 4×; CIPÁROVÁ 4×; CHOLEVOVÁ 4×; SCHUMICHRASTOVÁ 4×; PASTIEROVIČOVÁ 4×; ŠNÍREROVÁ 4×; RIZMANOVÁ 4×; RENDEKOVÁ 4×; KRIŠTOF 4×; KOSTOLNÍKOVÁ 4×; MAŽGÚTOVÁ 4×; KRKOŠKA 4×; LUKAČOVIČ 4×; ORSZÁGHOVÁ 4×; BARKOVÁ 4×; KUČERA 4×; KLEINEROVÁ 4×; KLEINER 4×; FRLIČKA 4×; KOSTÚR 4×; KOSTOLNÍK 4×; KRIŠTOFÍKOVÁ 4×; BLAHO 4×; DOVIČÁK 4×; JOHANIDES 4×, ...

---

V obci KOSTOĽANY POD TRIBEČOM (okr. NITRA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SZEGÉNYOVÁ 49×; SZEGÉNY 48×; JANKULÁROVÁ 25×; JANKULÁR 22×; ORLÍKOVÁ 13×; PINTÉROVÁ 10×; ČERNÁKOVÁ 9×; ORLÍK 8×; PEKÁR 7×; PEKÁROVÁ 7×; FRANKOVÁ 7×; PINTÉR 7×; PINTER 7×; ČIŽMÁR 7×; PINTEROVÁ 6×; PÁNISOVÁ 6×; FRANKO 6×; SEGÉŇ 6×; ČIŽMÁROVÁ 5×; DEKAN 5×; HRÚZOVÁ 5×; PÁNIS 5×; ČERNÁK 5×; KATRUŠIN 4×; KUŤKOVÁ 4×; DIBALOVÁ 4×; BENC 4×; KOTROVÁ 4×; SOFKA 4×; MIKEŠ 4×; SEGÉŇOVÁ 4×; BAROŠ 4×; CHLÁDEK 3×; NIPČA 3×; ČERNÁ 3×; BALÁŽOVÁ 3×; SEGÍŇOVÁ 3×; GALO 3×; SZEGENYOVÁ 3×; LOSA 3×; VICIANOVÁ 3×; RAMACHOVÁ 3×; RAMACH 3×; KRETOVÁ 3×; ČALÁDIKOVÁ 3×; HORÁK 3×; BALÁZS 3×; SEGÍŇ 3×; KRCHŇAVÁ 2×; KRCHŇAVÝ 2×; HÓKOVÁ 2×; SEKRETÁROVÁ 2×; NIPČOVÁ 2×; ROŽKOVÁ 2×; DIBALA 2×; VARGOVÁ 2×; BALÁŽ 2×; MARTIŠOVÁ 2×; MEZEIOVÁ 2×; LOSOVÁ 2×; BAROŠOVÁ 2×; DOBIAŠ 2×; DEKANOVÁ 2×; VICAN 2×; PANIS 2×; VICANOVÁ 2×; SZEGÉNYI 2×; SOFKOVÁ 2×; SZEGENY 2×; GALOVÁ 2×; SUCHÝ 2×; SEKRETÁR 2×; KUNKELA 1×; BELAŠIČ 1×; MIKEŠOVÁ 1×; ROŽKA 1×; RIBARIČ 1×; HORÁKOVÁ 1×; KUNKELOVÁ 1×; IVANIČOVÁ 1×; HALKO 1×; KOTRA 1×; ĎURAČKA 1×; UHRÓCI 1×; BELAŠIČOVÁ 1×; DOMANKUŠOVÁ 1×; SOVKA 1×; ORLIKOVÁ 1×; SLÁVIKOVÁ 1×; HÓK 1×; SOVKOVÁ 1×; PAVLÍKOVÁ 1×; CHROMEK 1×; UHRÓCIOVÁ 1×; ČERNÝ 1×; ZACHARIÁŠ 1×; CHROMEKOVÁ 1×; KATRUŠÍNOVÁ 1×; IVANIČ 1×; HRÚZ 1×; SOKOL 1×; MARTIŠ 1×; RIBARIČOVÁ 1×; DOHNÁL 1×; ČALÁDIK 1×; KRET 1×; DOHNÁLOVÁ 1×; DOBIAŠOVÁ 1×; KATRUŠINOVÁ 1×; BALÁZSOVÁ 1×; BENCOVÁ 1×; DOBIÁŠ 1×; SZEGÍNYI 1×; MEZEI 1×; MOLNÁROVÁ 1×; MIKUŠÍKOVÁ 1×; ĎURAČKOVÁ 1×; ROŠKA 1×; SUCHÁ 1×; CHLÁDEKOVÁ 1×; FAZEKAŠ 1×; MOLNÁR 1×

---

V obci LAZY POD MAKYTOU (okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SVORČÍK 28×; SVORČÍKOVÁ 24×; KUBAŠOVÁ 20×; FOJTÍK 19×; PUTALA 19×; FOJTÍKOVÁ 19×; JANOŠKO 18×; KUBAŠ 18×; CHREŇO 17×; VALÁŠEK 16×; MARTINKO 16×; MARTINKOVÁ 15×; ŠPONIAROVÁ 15×; PUTALOVÁ 15×; ŠTRBÁŇ 14×; ONDRIŠÍKOVÁ 14×; MUDRÁKOVÁ 14×; VALÁŠKOVÁ 13×; DUHÁČEK 13×; CHODÚROVÁ 13×; JANOŠKOVÁ 13×; HRBÁČKOVÁ 13×; DUHÁČKOVÁ 12×; ONDRIŠÍK 12×; TVAROŽEK 12×; CHREŇOVÁ 12×; ŠPONIAR 12×; MUDRÁK 11×; CIESAR 11×; VALKOVÁ 11×; LIŠANÍKOVÁ 11×; ŠTRBÁŇOVÁ 10×; TÚČKOVÁ 10×; ŠULÍK 10×; MIKUŠOVÁ 10×; MALOVEC 10×; VALKO 10×; PANÁČEK 10×; HRBÁČEK 10×; FUJERÍK 10×; MALINKOVÁ 9×; PANÁČKOVÁ 9×; JANTOŠ 9×; JURŠTÁKOVÁ 9×; FUJERÍKOVÁ 9×; MARUŠÍKOVÁ 9×; KRESÁČOVÁ 9×; KNIEŽOVÁ 9×; JANTOŠOVÁ 9×; LIŠANÍK 9×; ŽILINKOVÁ 9×; JURŠTÁK 8×; TVAROŽKOVÁ 8×; PACHOLÍK 8×; CIESAROVÁ 8×; MIKUŠ 8×; MALOVCOVÁ 8×; NÁBELKOVÁ 8×; JÁNOŠKOVÁ 8×; PACHOLÍKOVÁ 8×; KNIEŽA 8×; MIŠÚNOVÁ 8×; ŠULÍKOVÁ 8×; CHODÚR 8×; HODOŠKOVÁ 7×; KREČMER 7×; MICHŇOVÁ 7×; NÁVOJOVÁ 7×; MALINKA 7×; HLAVÁČOVÁ 7×; HODOŠKO 7×; SÝKOROVÁ 7×; JANÍČEK 7×; REZÁK 7×; KRESÁČ 7×; NÁBELEK 7×; JANÍČKOVÁ 7×; JURČIOVÁ 7×; BALUCHA 7×; JEŽOVICOVÁ 6×; MICHŇO 6×; ŽILINKA 6×; BOBÁKOVÁ 6×; JURISOVÁ 6×; HAMŠÍKOVÁ 6×; ČINČUROVÁ 6×; ČINČURA 6×; HOŠMANOVÁ 6×; TÚČEK 6×; REZÁKOVÁ 6×; TARABA 6×; BALUCHOVÁ 6×; BARANCOVÁ 6×; JURČI 6×; BOBÁK 6×; MIŠÚN 6×; NÁVOJ 6×; MARCINKO 6×; MARUŠÍK 6×; HALUŠKA 5×; BARANEC 5×; MARCIŇOVÁ 5×; DUNKO 5×; ŠPANKO 5×; HANDRLICOVÁ 5×; DZURKOVÁ 5×; MAJERÍK 5×; TARABOVÁ 5×; ČECHUTÝ 5×; JÁNOŠKO 5×; JURIS 5×; VETEŠKA 5×; HALUŠKOVÁ 5×; JURAŠÍK 5×; DUNKOVÁ 5×; LUKÁČ 5×; FURO 5×; JURAŠÍKOVÁ 5×; MAJERÍKOVÁ 4×; JEŽOVICA 4×; MACHÝL 4×; HYBKÝ 4×; BAJZOVÁ 4×; KREČMEROVÁ 4×; BEDNÁRIKOVÁ 4×; DIKORASOVÁ 4×; JUŘICA 4×; HLAVÁČ 4×, ...

---

V obci LEHOTA POD VTÁČNIKOM (okr. PRIEVIDZA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: GAŠPAROVIČ 95×; VIDA 82×; ZAŤKOVÁ 78×; VIDOVÁ 76×; GAŠPAROVIČOVÁ 72×; ZAŤKO 68×; HURTIŠ 62×; ĎURINA 61×; HURTIŠOVÁ 60×; ŠESTÁK 59×; ĎURINOVÁ 59×; BOBOKOVÁ 56×; ŠESTÁKOVÁ 51×; BOBOK 47×; ĎUREJE 47×; BELAŇOVÁ 47×; ŠNIRC 45×; PASTIERIK 45×; BELAŇ 42×; PASTIERIKOVÁ 42×; ŠNIRCOVÁ 38×; ĎUREJOVÁ 35×; TURČAN 33×; TURČANOVÁ 31×; DUDÁŠ 28×; BARČINOVÁ 28×; FÁBRY 27×; KMEŤ 25×; BAKUS 25×; ONDREJKOVÁ 24×; CIPOV 24×; KMEŤOVÁ 24×; CIPOVOVÁ 24×; KOVÁČIK 23×; HÁJOVSKÝ 21×; TONHAJZEROVÁ 21×; TONHAJZER 21×; OBERTOVÁ 21×; DUDÁŠOVÁ 20×; KOVÁČIKOVÁ 20×; FÁBRYOVÁ 20×; MENDEL 20×; STUPKOVÁ 18×; HÁJOVSKÁ 18×; ONDREJKA 17×; MUJKOŠ 17×; STUPKA 17×; HLATKÁ 17×; MUJKOŠOVÁ 16×; BAKUSOVÁ 16×; BENISKA 16×; BARČIN 16×; BALÁŽOVÁ 16×; BAKYTOVÁ 16×; MICHALOVIČ 15×; MENDELOVÁ 15×; SÁRIČKOVÁ 15×; BELÁŇ 15×; MICHALOVIČOVÁ 15×; DOBOŠOVÁ 15×; BAKYTA 15×; CHALMOVSKÝ 15×; BALÁŽ 15×; OBERT 14×; KORYŤÁK 14×; SÁRIČKA 14×; CHUDÝ 14×; CHUDÁ 14×; BENISKOVÁ 14×; ŠIMKO 13×; CHALMOVSKÁ 13×; MJARTAN 12×; LAUŠ 11×; LAŠÁKOVÁ 11×; GAJDOŠ 11×; MITAŠ 10×; UHLIAROVÁ 10×; ADÁMIK 10×; DANIŠOVÁ 10×; ALTOFF 10×; HLATKÝ 10×; ORŠULOVÁ 9×; HAGARA 9×; JAKABOVÁ 9×; PÍŠOVÁ 9×; HOMOLA 9×; LAŠÁK 9×; DOBOŠ 9×; PÍŠ 9×; MITAŠOVÁ 9×; BURIČAN 8×; LAUŠOVÁ 8×; DANIŠ 8×; BRIATKA 8×; HAGAROVÁ 8×; BURIČANOVÁ 8×; BELÁŇOVÁ 8×; ORŠULA 8×; BARBORÍK 8×; FARKAŠ 8×; PETRISKA 8×; KOPČANOVÁ 7×; KRIŠKA 7×; RICHTEROVÁ 7×; JAKAB 7×; BULLO 7×; ŠIMURKOVÁ 7×; UHLIAR 7×; ONDRIŠEJE 7×; ŠIMKOVÁ 7×; ADÁMIKOVÁ 7×; POKORNÁ 7×; KOLLÁROVÁ 7×; KOLLÁR 7×; BELANOVÁ 7×; BELAN 7×; JANČEK 7×; ČERTÍK 7×; JAKUBIS 7×; MJARTANOVÁ 7×; CIPOVÁ 7×; ROHÁČ 6×; HOMOLOVÁ 6×; KORYŤÁKOVÁ 6×; DROZDOVÁ 6×; LEVČÍKOVÁ 6×; POKORNÝ 6×; DAŇO 6×, ...

pod: ^{→speex →vorbis}

desať stupňov pod nulou ≈ dix degrés au-dessous de zéro
drahá, poď so mnou ≈ chère, viens avec moi
dvadsaťdva stupňov pod nulou ≈ vingt-deux degrés au-dessous de zéro
poď si vziať fľašu ≈ viens prendre une bouteille
poď s nami behať ≈ viens courir avec nous
pod stromami, a zajtra ≈ sous les arbres, et demain
teda, moja drahá, poď ≈ alors, ma chère, viens
tridsaťpäť stupňov pod nulou ≈ trente-cinq degrés au-dessous de zéro
...

hrad vrátil pod zvrchovanosť ≈ hrad vrátil pod svrchovanost
ochranu svojich pôd, budú ≈ ochranu svých půd, budou
ozbroj sa a poď ≈ ozbroj se a pojď
pod protektorátom ľudového komisariátu ≈ pod protektorátem lidového komisariatu
pôd vo všetkých častiach ≈ půd ve všech částech
sally terrenny pod palácom ≈ sally terreny pod palácem
stavom pôd vo všetkých ≈ stavem půd ve všech
typy pôd a zasunie ≈ typy půd a zasune
...

a mierne kyslých pôd ≈ and slightly acid soils
a pery pod jeho ≈ and the lips beneath his
a pod to niekto ≈ and under it someone
kvalitu ovzdušia a pôd ≈ air and soil quality
noc a pod nimi ≈ night and under them
pod prísahou a potom ≈ under oath and then
pod tlakom a vždy ≈ under pressure and always
pod vodou, a potom ≈ under water, and then
...