Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

trýzniť -i nedok.

1. trápiť, mučiť, týrať, moriť: t. zvieratá, t. niekoho hladom

2. súžiť, sužovať, zožierať, trápiť, mučiť: t-i ho pocit viny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trýzniť ‑i ‑ia nedok.

trýzniť -ni -nia (ne)trýzni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.


trýzniť sa -ni sa -nia sa (ne)trýzni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sa sužovať sa moriť sa: súžil sa vo väzenítýrať sa trýzniť sa zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sa zhrýzať sa užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať trýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiť moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriť súžiť sužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniť týrať žrať zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzať užierať rozrývať katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovať križovať: mordoval, križoval syna hrešením


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať kaziť znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiť drancovať decimovať plieniť ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovať devastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovať rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiť depčiť depsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovať humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť trýzniť sužovať súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriť deptať zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiť hrýzť zhrýzať kváriť kántriť nivočiť gniaviť drviť depčiť depsiť spaľovať humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať hubiť márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovať kynožiť dorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriť rúbať mäsiarčiť kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sa hrýzť sa zjedať sa užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať sa mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sa krenkovať sa turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sa zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť sa mučiť sa týrať sa katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sa nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožierať žrať užierať hrýzť zhrýzať zjedať ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovať zarmucovať umárať krušiť bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovať tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiť ťažiťexpr.: gniaviť dláviť moriť kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžierať trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniť týrať mučiť katovať bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovať terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývať hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovať unúvať ustávaťexpr.: molestovať križovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovať macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


trýzniť p. trápiť, mučiť 1, 2, týrať


trýzniť sa p. trápiť sa 1, mučiť sa


týrať zámerne spôsobovať veľké bolesti telesným al. duševným mučením • trýzniť mučiť: týrať, trýzniť väzňov; mučiť nevinnýchlynčovať (telesne kruto a nezákonne ubližovať, obyč. až na smrť): lynčovať černochovbičovať (týrať bičom): dal bičovať otroka

p. aj trápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trýzniť, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľkú telesnú bolesť týraním, trápiť, mučiť, týrať: nárek a krik bitých a trýznených ľudí (Jégé); trýznenie zvierat; t. telo;

2. (koho; koho čím) spôsobovať duševné utrpenie, muky, sužovať, trápiť, zožierať: nech by ho svedomie trýznilo na večné časy (Tim.); súra ma trýznila (Jes.) trýzni ho dvojzmyselnými, štipľavými otázkami (Fr. Kráľ);

opak. trýznievať, -a, -ajú

dok. strýzniť

|| trýzniť sa podstupovať telesné al. duševné muky, trápenie, trápiť sa mučiť sa: A ja sa trýznim a katujem pre utrpenie mojich bratov. (Stod.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu