stratený príd.
1. kt., ktorého niekto stratil, kt. sa stratil: s-á peňaženka; s. pes zablúdený; s. čas kt. prešiel bez úžitku
2. odľahlý (význ. 1), zabudnutý, zapadnutý: dedina s-á medzi horami, s. kraj
3. opustený (význ. 2), sám, bezradný: cítiť sa medzi ľuďmi s.
4. morálne al. fyzicky upadnutý; stroskotaný: ujať sa s-ho človeka; s-á existencia kto sa nevie uplatniť; som s.! nedá sa mi pomôcť
5. prehratý, beznádejný (v zápolení ap.): s. zápas; s-á situácia; vopred s. boj márne úsilie
● chodiť ako s-á ovca bezradne; všetko je s-é je koniec (snahy ap.); zastaráv. byť na s-ej varte na zapadnutom, odľahlom mieste;
do stratena → dostratena