sprostý
I. príd.
1. kt. má slabé rozumové schopnosti, hlúpy, tupý, op. múdry; svedčiaci o tom, nerozumný, nezmyselný; s. človek; s-é reči, vtipy
2. hovor. expr. nepríjemný, mrzutý, odporný, hlúpy: s-á situácia; s-á náhoda nepredvídaná
3. hovor. expr. malicherný (význ. 2), obyčajný, bezvýznamný, bezcenný, hlúpy: hnevá sa pre s-é pero
● expr.: s. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi; mať s-é šťastie nezaslúžené;
sprosto prísl.: s. tárať, s. sa usmievať, s. vyzerať;
sprostosť -i ž.
1. k sprostý (význ. 1), hlúposť: ľudská s.
2. expr. sprostý čin, sprostá reč, nerozum, hlúposť: stvárať, tárať s-i
3. expr. pletka (význ. 1), maličkosť, hlúposť: kupovať s-i, hnevať sa pre s.
II. sprostý m. sprostý človek
● s. má šťastie