ostatný
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali; vždy bol lepší ako o-í iní
2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.; je to o. raz naposledy
III. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.