čakať nedok.
1. zotrvávať na istom mieste, kým príde očakávaná osoba, dopr. prostriedok ap. al. kým sa niečo stane: č. (na) priateľa, č. na autobus; č. v rade; márne, dlho č.
2. predpokladať, že niekto príde, že niečo nastane, očakávať: č. návštevu, list; č. (na) odpoveď; č. na byt; č. dieťa jeho narodenie; č. na smrť
3. odkladať, odsúvať (nejakú činnosť): č. s odpoveďou, s platením
4. iba v 3. os. (o niečom budúcom, najmä nepríjemnom) javiť sa neodvratným: č-á ho trest, č-jú nás náročné úlohy, č-á nás dlhá cesta; č-á ho šibenica bude obesený
5. vyčkávať: č. na príhodnú chvíľu
● (ne)dal na seba dlho č. prišiel (ne)skoro; to sa dalo od neho č. dalo sa predpokladať, že to urobí;
opak. čakávať -a