vzísť vzíde vzídu vzíď! vzišiel obyč. iba 3. os. dok.
1. (po vyklíčení) vyrásť zo zeme, zísť: jariny v-li
2. kniž. vzniknúť, povstať: čaká, čo z toho v-e;
nedok. vzchádzať -a, vzchodiť
vzísť vzíde vzídu vzíď! vzišiel vzišla vzíduc vzídený vzídenie dok.
vzísť 1. (o rastline) dostať sa von zo zeme • vyjsť • hovor. zísť: pšenica čoskoro vzíde, vyjde, zíde • vyrásť (zo zeme): čosi tu zo semena vyrástlo • vzklíčiť • vyklíčiť (vyhnať klíček): tráva vzklíči, vyklíči rýchlo • poschádzať • poschodiť (postupne)
2. p. vzniknúť
vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport
vzchodiť, -í, -ia i vzchádzať, -a, -ajú nedok.
1. (o rastlinách) vyrastať, schodiť, schádzať: Oziminy už vzchodia. (Ráz.)
2. kniž. (o nebeských telesách) vychádzať, vychodiť: Slniečko vzchodí. (J. Mat.) Slnko vzchádza. (Hviezd.) Bude mesiac vzchodiť. (Šteinh.)
3. kniž. vznikať: Vo Viedni nová nádej vzchádza. (Kal.)
4. kniž. prichádzať, prichodiť, schodiť (na um): Vzchodí mu na um. (Ráz.);
dok. k 1-3 vzísť
vzísť, vzíde, vzídu, vzišiel, rozk. vzíď dok.
1. (o rastline) vyrásť zo zeme, vyvinúť sa: Ovos zasejete a vzíde vám. (Kuk.)
2. kniž. (o nebeských telesách) vyjsť: Slnko vzišlo. (Hviezd.)
3. kniž. (z čoho, z koho) vzniknúť, povstať; zrodiť sa: Vinco bol netrpezlivý, čo z toho vzíde. (Bod.) Okolostojaci boli napätí, čo vzíde z týchto úderov. (Fel.) Osmoro detí vzišlo z tvojho tela (Reis.) porodila si;
nedok. vzchodiť i vzchádzať
vzísť [(v)z-] dk 1. (o rastline) vyrásť zo zeme, vyvinúť sa: semeno skoro zegde a hodnje poraste (Kal 18. st); gestli se ma agat do pgessnateg (zeme) sgati, podleg, ponewac w takoweg neskoreg zgide; tulipan, kteri ze semena zide, gedine w pati rok zacne kwitnut (PR 18. st) 2. (o nebeských telesách) vyjsť: ga gsem učinila na nebi, aby wzešlo slunce nezapadagjcy (UZ 1722); Židom nowe swetlo zdalo se wzegty, radost i slawa, prediwne weselosty bily (SlK 1766-80); y pred nasse dwere giste slunce wzegde (Se 18. st); F. prorokowali prorocy, wzegde slunce sprawedlnosti, byt lid sprosten byl temnosti (KK 1709) narodí sa Vykupiteľ sveta; pobludili gsme od cesty prawdý a swětlo sprawedlnosti nesvijtilo nam a slunce rozumu newzesslo nam (SK 1697) neriadili sme sa rozumom 3. z čoho, z koho vzniknúť, zrodiť sa: a gestlize by ktere nesnazky w tom zessly, tehdy giz gmenowany Manko Mathuss aneb Martin, syn geho, magi a slibugi ruku spolecznu na swe penize braniti pana Waczlawa od S. Mikulasse (ŽK 1469); po maleg chwyly zešel kryk, že zabyly nebosstyka (NITRA 1654); kdy chyr zissiel, že tieto kolesa gistotne su ukradene, pred swedkom prysahal sa pan Jvanka Ferencz, že newedel o tom (DRAŽKOVCE 1714); neb wzessla zlost geho prede mnu (MP 1718) 4. dostať sa niekam hore, vystúpiť na vyššie položené miesto: pren neb ay na wrch hlawy me wzessli neprawosty, gsau mi co težke bryme, nemoha gich nesti (KK 1709) mám veľa hriechov