povrch -u m.
1. plocha ohraničujúca niečo zvonka, vonkajšia strana niečoho: zemský p., drsný, hladký p. látky, nábytku; geom. p. telesa
2. hladina kvapaliny: p. vody; vyplávať na p.
3. vonkajšia časť, vonkajšok: šľachetné srdce pod drsným p-om
● expr. zmiesť niečo z p-u zemského zahubiť; vystupovať na p. stávať sa výraznejším;
povrchový príd.: p-é obrábanie kovov, p-é dobývanie uhlia; p-á voda;
povrchovo, povrchove prísl.: p. obrábať súčiastky
povrchový -vá -vé 2. st. -vejší príd.
vrchný ktorý je umiestnený hore al. na povrchu niečoho (op. spodný): vrchné poschodia domu sú voľné; vrchný odev • horný (ležiaci hore; op. dolný): horné zuby • vyšný (op. nižný): vyšný koniec dediny • povrchový (vyskytujúci sa, prebiehajúci na povrchu): povrchová vrstva cibule, povrchové dobývanie uhlia • zastar. zvrchný: zvrchný kabát
povrchový príd.
1. uskutočňovaný na povrchu: p-é dobývanie (uhlia), p-é obrábanie (súčiastok);
2. vyskytujúci sa na povrchu: p-á voda, p-á vrstva;
povrchovo/-e prísl.: p. obrábať (súčiastky); p. aktívna látka znižujúca povrchové napätie