Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

okres -u m.

1. územná administratívnosprávna jednotka ver. správy združujúca viac obcí

2. hovor. niektorá zo správnych inštitúcií tejto jednotky: ísť na o., podať žiadosť na o., robiť na o-e;

okresný príd.: o. súd, o. úrad životného prostredia; O. úrad v Nitre

okresný -ná -né príd.

okresný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s okresom, územnou administratívnosprávnou jednotkou združujúcou viac obcí: o. súd; okresná knižnica; okresné mesto; zúčastniť sa na okresnej súťaži ▷ admin. okresný úrad miestny orgán štátnej správy zodpovedný napr. za oblasť všeobecnej vnútornej správy, kataster nehnuteľností, starostlivosť o životné prostredie, cestnú dopravu a pozemné komunikácie, živnostenské podnikanie, civilnú ochranu

okresný p. okres

okres, -u m.

1. politicko-administratívna jednotka verejnej správy v štáte, združujúca pod svoju správu okolité obce al. vo veľkom meste určitú časť mesta;

2. volebný okres územná jednotka zahrňujúca určitý počet voličov v meste al. na nejakom území obcí, voliacich jedného kandidáta;

3. hovor. niektorá okresná inštitúcia al. okresný úrad: A buričky, vraj, zatvoríme a pošleme na okres pod zámok (Jes-á) na okresný súd. Porozprávame sa s okresom (Heč.) s vedúcimi osobami okresu.

4. zastar. oblasť, okruh: V jednom nárečí, ktorého okres už im bol úzky. (Štúr);

okresný príd.: o-é mesto, mestečko; o. súd, o. sudca, prokurátor, o. lekár, o. národný výbor; Okresný národný výbor v Trenčíne; zastar. o. úrad, o. náčelník