Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

narátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. napočítať: n. do sto; n-li sto účastníkov

● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.

narátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

narátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (do koľko) ▶ vymenovať čísla v poradí za sebou po určitú hranicu; syn. napočítať: chlapec už vie n. do dvadsať; Knokautovaný sa bezvládne zvalil na zem. Neuvedomovala som si, kedy rozhodca narátal do desať. [M. Hvorecký]; Narátam do troch a potom vyrazíme dvere! [InZ 1999]
2. (koľko; čo) obyč. v spojení s číslovkou ▶ rátaním zistiť, určiť počet; syn. napočítať: narátali vyše dvesto návštevníkov; v Slovenskom krase zoológovia narátali 12 druhov a 450 kusov netopierov; áut som zbežne narátal okolo tridsať; narátala mu peniaze do dlane vyplatila
◘ fraz. expr. nevie ani do troch/do piatich/do päť narátať je hlúpy; robí sa, akoby nevedel do troch/do piatich/do päť narátať robí sa hlúpym; skôr/prv ako narátam do troch/dopiatich/do päť veľmi rýchlo
▷ nedok. k 1 ↗ rátať

narátať, -a, -ajú dok.

1. vymenovať čísla po určitú hranicu: n. do päť, do piatich, do desať ap.

● hovor. vyzerá, akoby nevedel ani do piatich (do päť) n. o naoko naivnom, nevinnom, neskúsenom človekovi;

2. počítaním zistiť, napočítať; vypočítať: Od vysokého javora narátal som tridsať krokov. (Ondr.) Narátali, že bača by mal mať do pätnásť zlatých. (Taj.)

narátať dok.
1. napočítať: Od našéj zahradi narátau̯ som paďesát krokov po štreku (Bánovce n. Bebr.); Dvá zme rátali tí husi a narátali zme íh mién, jag má bit (Malženice HLO)
F. ten nevié do troh narátat (Brestovany TRN) - je hlúpy
2. zried. predpokladať, domnievať sa: Počuli zme strielať, no zme tam narátali, že hliatka partizánska dole sa stretla z ňiakou hliatkou teda (Kľak NB)