Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

váha -y váh ž.

1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením; v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze; hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

● brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u; byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

váhovo prísl.: v. primeraný;

vážka¹ -y -žok i vážky -žok pomn. ž.

1. zdrob. k váha, váhy

2. váha, váhy: odvážiť niečo na v-ach

● byť na v-ach váhať; vážiť, odvažovať niečo (ako) na lekárenských, lekárnických v-ach a) presne b) detailne hodnotiť