Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prichystať dok. pripraviť (význ. 1, 2): p. si knihy do školy; p. večeru

// prichystať sa pripraviť sa: p. sa na cestu; p. sa na najhoršie

prichystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok.

prichystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

chystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. (na čo, na koho; s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na niečo, čo sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti; syn. pripravovať sa, strojiť sa: ch. sa na dovolenku, na služobnú cestu; lietadlo sa chystá vzlietnuť; chystá sa využiť situáciu vo svoj prospech; už sa chystá do dôchodku; chystá sa na neho chce mu urobiť niečo zlé; práve sa chystal niečo povedať; Už som odložila papiere a chystala sa aspoň na chvíľu von, keď si mi zavolala. [E. Farkašová]; Lucinka Halucinka sa nahla nad veľký kvet a chystala sa vdýchnuť poriadny dúšok. [D. Hevier]; neos. chystá sa na búrku, na dážď ◘ fraz. chystať sa na druhý svet zomierať, byť pripravený zomrieť ▷ opak. chystávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ nachystať sa, prichystať sa

nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1

prichystať p. pripraviť 1

pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí

urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

chystať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť prípravy na niečo, strojiť, hotoviť: ch. obed, chystaná kniha; niečo sa chystá;

opak. chystávať, -a, -ajú;

dok. prichystať, nachystať

|| chystať sa robiť prípravy, pripravovať sa, strojiť sa, hotoviť sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa na učiteľské povolanie; ch. sa do práce, do mesta; ch. sa odcestovať; chystáme sa k vám prídeme vás navštíviť; neos. chystá sa na dážď je pred dažďom; ch. sa na niekoho mať v úmysle niekomu niečo zlého urobiť, vyviesť;

opak. chystávať sa;

dok. prichystať sa, vychystať sa

prichystať, -á, -ajú dok. (čo) pripraviť, prihotoviť: p. si knihy do školy; mať všetko prichystané; p. obed, večeru; Pravú ruku si prichystá na úder. (Heč.) Na zajtrajší deň je prichystaný hlavný útok. (Stod.)

|| prichystať sa pripraviť sa, prihotoviť sa: p. sa na cestu, na sobáš, na skúšku

prichystať dok. strsl, zsl, čiast. vsl pripraviť, prihotoviť: Kím ten zo psom bou̯ f kuchiňi, tí korbu viňiesľi ces plot po záhumňí na ďeďinu a tam hu prichistaľi, akobi uš koňíka zapriahľi do ňej (Ležiachov MAR); Na stole bolo sito a v ňom prichistané orechi, jablká, cesnag a oplatki (V. Maňa VRB); Ke_con išou̯ rezať, prichistau̯ son si takí matriáľ, akie boľi treba kantňe (Pukanec LVI); Čo som si prichistala preň hábočki na krst, čiľog mu obľečiem do truhli (Kšinná BÁN); Pri šporhelte buli prichistané halúski na potkuruvanié (Dol. Súča TRČ); Ona už mala šecko prichistané (Záh. Bystrica BRA); Uš ket kričá ráno, tak si dicki prichistám tíh deset korún a ín dám prez okno (Slov. Grob MOD); Kebi bul pekarňik tag mocňe prihistal, ta zme hitro vibraľi uhľe i vonka dakedi (Nemešany LVO)

prichystať sa dok. strsl, zsl pripraviť sa, prihotoviť sa na niečo: Ja son sa ňemohla teda prichistať, keď ňebola o tom reč (Slovany MAR); Uz_zme sa šecci prichistali a na dvóre zme nasalli na vós (Bučany HLO); Kej už bola nevesta prichistaná, aj celá družina, potom moseli ísc fšeci z izbi ven (Zubák PCH); Abi sa prichistali na ten čas, jesli ím to vúla (Záh. Bystrica BRA)

prichystať dk čo pripraviť, prihotoviť niečo: aby sme platy k buducemu Novemu roku prichystali (KYSUCE 1672 LP); w gednom sskopku, co sem bila prichistala (L. JÁN 1683); polesseni murarum okolo weže k buducymu tidniu sem prychystal (DUBNICA n. V. 1722); y rozkázal hostinu prewelikú prichystati wsseckym knjžatom a služebnjkom swym (KB 1757); slane a gine ribi suche na púst prichistag (PR 18. st); -ávať ndk: apparo: prichystáwám, priprawugem, prihotowugem; instruo: chystam, prichystáwám, hotugem (KS 1763); zásedku činit budú ďabli a sydla prichystáwat budu (BlR 18. st); prichystať sa dk k čomu, proti čomu pripraviť sa na niečo: ku uchopeny obchodu z welikú náhliwosti se prichistal (PT 1778); poveď začasu, bich sa móhla prichistať proťi boju (BR 1785); kdiž hodina smrti zgáwňe se približowat bude, pilno se k časliwému odchodu prichjstag (BlR 18. st)

prichystávať p. prichystať