ononen, ono(m)ný m, ononé s zám os poukazuje na osobu al. vec, o ktorej už bola reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti, onen, oný, oné: Bůh diwny w skutcech swych, ktery w hnewu nawsstiwenj sweho y dobrych a krestanstwu vžitečnych spolu (s) ginimi lidmi pobere, rač nas w nedostatku takowych vžitečnych lidi ononmu podobnych milostiwe nawsstiwowati (RUŽOMBEROK 1601); obras onohno (!) duchowneho a swateho Geruzalema (SLK 1641-57); Florentia spravedlivú, dokonalú reholníčkú zustává, neb ona spravedlive, dokonale ononen reholám vlastný rozkaz: Jďi, predaj všecko a daj to chudobním, viplnila; dobré jest ononé príslový: Mezi mnohími bábami i díťa bívá zmarňené, zahrdúsené (BR 1785); (chrám) k dokonálosťi priweďen gest od Salomóna, kdiž onenen nákladný kostel w Geruzaleme dokonal (BPr 1787); doklada se o onomno (!) wznessenem mudrcowy Heraclitusowy, že kolikrate se s člowekem postretnul, wždycky plakal (CF 18. st)