Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čemer -a/-u L -i m. hovor. ochvat: mať č., rozohnať č.

čemer -ru/-ra L -ri pl. N -re m.

čemer -ra/-ru L -ri pl. N -ry m. hovor. ▶ ochorenie (ľudí i zvierat) spôsobené rýchlym, hltavým a nadmerným jedením, prejavujúce sa malátnosťou, bolesťami hlavy, nevoľnosťou žalúdka a pod., ochvat: liek proti čemeru; mať č.; moril ju č.; pren. Nasýtil sa zábav a čoskoro nasledoval duševný čemer. [P. Zván] hnus, znechutenie

čemer p. ochvat

ochvat choroba spôsobená zrážaním krvi v cievach • hovor. čemer: má ochvat, čemer

čemer, -a/-u, 6. p. -i m. hovor. druh choroby spôsobenej zrážaním krvi: rozohnať č.; Hu, vytriem ti ja čemer. (Švant.); pren. duševný č. (Urb.) ochabnutie, skleslosť, malátnosť

čemer¹ m.
1. csl, žit, snitr i pomn. choroba ľudí i zvierat spôsobená zrážaním krvi (po nemiernom, hltavom jedení, pití, žraní): Dostau̯ o_toho čemer (Lipt. Peter LM); Kuon sä obžrau̯, tag dostáu̯ śemer (Kokava n. Rim. RS); Tak sa s chuci najedól, až dostal čemer (Papradno PB); Ket sa poránne nastrebali, na druhí den mali čemer a aspon tíden nesceli flašu vidzet (Madunice HLO); Ked mal čemer, bívali také hrče na rukách (Blatné MOD); I kravi tak pochoreľi, čemer to volaľi ľudze (Nemešany LVO)
L. má pohnutí čemer (V. Rovné BYT), čemer mu vešol do brucha (Studenec LVO) - je mu nevoľno z jedla; rozstreľi hej čemer (Ležiachov MAR), potreľi mu čemer (Papradno PB), strásli mu čemer (Lubina NMV), rozehnali mu čemer (Bzince p. Jav. NMV), pukli mu čemer (Lukáčovce HLO), popukali mu čemeri (V. Bielice TOP), potarhaľi v ňi čemer (Dl. Lúka BAR) - masážou zápästí, dvíhaním popod pazuchy, mykaním ap. mu, jej pomáhali, pomohli prekonať ochvat
F. popukau̯ som čemere tomu galganovi (Martin n. Žit. ZM), ale so_mu nata̋hnúl šemer! (Slavošovce ROŽ) - vybil, potrestal som ho
2. miest. vsl expr. neurčitá zlá sila, parom (v hneve al. v kliatbach): Dze ce čemer ňeśe?! (Studenec LVO); Bodaj ce čemer ulapil! (Dl. Lúka BAR)

čemer² m. zgem expr. čelo: Skoro son si śemer rozbiu̯ o futro, ľebo maľi ňíske dvere (Kokava n. Rim. RS)

čemer¹ m.
1. csl, žit, snitr i pomn. choroba ľudí i zvierat spôsobená zrážaním krvi (po nemiernom, hltavom jedení, pití, žraní): Dostau̯ o_toho čemer (Lipt. Peter LM); Kuon sä obžrau̯, tag dostáu̯ śemer (Kokava n. Rim. RS); Tak sa s chuci najedól, až dostal čemer (Papradno PB); Ket sa poránne nastrebali, na druhí den mali čemer a aspon tíden nesceli flašu vidzet (Madunice HLO); Ked mal čemer, bívali také hrče na rukách (Blatné MOD); I kravi tak pochoreľi, čemer to volaľi ľudze (Nemešany LVO)
L. má pohnutí čemer (V. Rovné BYT), čemer mu vešol do brucha (Studenec LVO) - je mu nevoľno z jedla; rozstreľi hej čemer (Ležiachov MAR), potreľi mu čemer (Papradno PB), strásli mu čemer (Lubina NMV), rozehnali mu čemer (Bzince p. Jav. NMV), pukli mu čemer (Lukáčovce HLO), popukali mu čemeri (V. Bielice TOP), potarhaľi v ňi čemer (Dl. Lúka BAR) - masážou zápästí, dvíhaním popod pazuchy, mykaním ap. mu, jej pomáhali, pomohli prekonať ochvat
F. popukau̯ som čemere tomu galganovi (Martin n. Žit. ZM), ale so_mu nata̋hnúl šemer! (Slavošovce ROŽ) - vybil, potrestal som ho
2. miest. vsl expr. neurčitá zlá sila, parom (v hneve al. v kliatbach): Dze ce čemer ňeśe?! (Studenec LVO); Bodaj ce čemer ulapil! (Dl. Lúka BAR)

čemer² m. zgem expr. čelo: Skoro son si śemer rozbiu̯ o futro, ľebo maľi ňíske dvere (Kokava n. Rim. RS)

čemer m, čemerka¹ ž med choroba spôsobená zrážaním krvi, ochvat: znamenite lekarstwo od uherskeg nemocy aneb od csemeru (RTA 17. st); nausea: čemer, nechuť, pennokrwnost; pupkowy čzemer kŕče v žalúdku; nauseola: čemerka (KS 1763); kričať začne, že tuhý čemer dostáva (BR 1785); -ový príd: nauseosus: čemerowy (KS 1763);
x. pren čemerowím, kriwím okem na ních blískagíce (BN 1796) strnulo, meravo; -ný príd:
P. tpn riv. Cemerna (v Zemplíne 1254); pratum Chemerna (v Turci 1263 VSS)