chista p. kysta
kysta ž. (chista)
1. or zväzok zelene al. kvetov: Abi si bou̯ viďeu̯, koľkú kistu kvetou maťeri doňiesou̯! (Dol. Lehota DK)
2. pov, trenč obilný klas: kísta (V. Orvište PIE, Rajec ŽIL); chista (Slatinka n. Bebr. BÁN)
3. hloh okvetie kukurice: Kukurica má júli už kiste (Trakovice HLO)
4. or ozdobný strapec (na čiapke, biči ap.): Chlapci mali radi kistu na čápke (Pucov DK); chista (Prievidza)
5. or ozdobne uviazaná stužka al. viac stužiek na mašľu: Kto ťi zapľietou̯ do vrkoča tú kistu? (Chlebnice DK); Na čepci mala veľkú kistu zo stužiek (Krivá DK)