Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! nedok.

1. počítať (význ. 1 – 7): r. peniaze, r. výrobky, r. hodiny; učiť sa v škole r., r. rovnicu; r-me s vašou pomocou; ner-l som, že prídeš; r-la ho k svojim priateľom, r-l sa medzi dobrých pracovníkov; čo za to r-te? r-a/-e sa za šťastného človeka

2. prisudzovať, pripisovať: nik by jej ner-l 40 rokov;

rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;

nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A nepočítajúc (do toho): bol dlžen 1000 Sk n. (do toho) úroky

● r. s každým halierom šetriť

// rátať sa byť vhodný, vyhovovať: to sa mi ner-e/-a to mi nevyhovuje

rátať ráta rátajú rátaj! rátal rátajúc rátajúci rátaný -tanie nedok.

rátať sa ráta sa rátajú sa rátal sa rátajúc sa rátajúci sa rátanie sa nedok.

narátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (do koľko) ▶ vymenovať čísla v poradí za sebou po určitú hranicu; syn. napočítať: chlapec už vie n. do dvadsať; Knokautovaný sa bezvládne zvalil na zem. Neuvedomovala som si, kedy rozhodca narátal do desať. [M. Hvorecký]; Narátam do troch a potom vyrazíme dvere! [InZ 1999]
2. (koľko; čo) obyč. v spojení s číslovkou ▶ rátaním zistiť, určiť počet; syn. napočítať: narátali vyše dvesto návštevníkov; v Slovenskom krase zoológovia narátali 12 druhov a 450 kusov netopierov; áut som zbežne narátal okolo tridsať; narátala mu peniaze do dlane vyplatila
◘ fraz. expr. nevie ani do troch/do piatich/do päť narátať je hlúpy; robí sa, akoby nevedel do troch/do piatich/do päť narátať robí sa hlúpym; skôr/prv ako narátam do troch/dopiatich/do päť veľmi rýchlo
▷ nedok. k 1 ↗ rátať

nerátajúc do toho predl. s A ↗ rátať

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho • účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Sk • zastaráv.: počítať • rátať (požadovať istú sumu)

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal

vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sa • zdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásny • pozdávať sa • pripadať • prichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako sen • mariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podoba • vyzerať: situácia vyzerá beznádejne

2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť sa • ľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáči • pozdávať sa • zdať sa • rátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi to • vyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod

rátať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, počítať: r. peniaze, r. chyby; Petráňka rátala chlapov. (Fig.) Rátal si týždne, dni, hodiny. (Taj.) Na doláre ráce? (Ráz.) Ráta každú lyžicu, čo nosíš k ústam. (Kuk.)

● r. na haliere šetriť;

2. hovor. vykonávať počtové úkony, počítať: učiť sa v škole r.; r. v hlave, na prstoch; r. bez chyby; r. pri tabuli; Či ste sa nepomýlili v rátaní? (Taj.)

● nevie (ani) do troch rátať je hlúpy, nevyzná sa v ničom;

3. (koho, čo do čoho; koho, čo medzi čo; koho, čo k čomu; komu čo) počítať, zahrnovať, započítavať, zaraďovať niekam: Akoby jeho ani nerátala do tohto rozhovoru. (Tim.) Zvrhlý je tento svet. Mňa doňho nerátajte. (Kost.) Ani by sa jej vraj sviatky nerátali, keby nebola doma (Taj.) ani by sviatky nemala.

4. (s kým, s čím i na koho, na čo) počítať s niekým al. niečím, brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať na niečo, spoliehať sa na niekoho, na niečo: Janko v duchu rátal s tým, že ten obed dostane najprv. (Zúb.) S družstvom už aj Sambor ráta, preto tak ľahko podpisuje. (Tat.) Na gazdovstvo rátať nijako nemôže. (Kuk.) Ja rátam na vašu rytierskosť. (Taj.) Vždy sa jej páčil, vždy rátala na neho (Tim.) dúfala, že si ju vezme.

● r. s každým halierom šetriť;

5. uvažovať, myslieť, predpokladať, kalkulovať: Žatva sa ukázala o tretinu slabšou, ako rátali. (Laz.) Skoro by som naisto rátal, kto to mohol byť. (Zgur.) Statkárka ráta v duchu, koľko hektolitrov vyjde z tohto kusa zeme. (Kuk.)

6. trochu zastar. (koho, čo za čo, zried. i čím) pokladať, mať: Bol by si to azda za hanbu rátal, že ich nevládal zadržať. (Taj.) Bude si to za česť rátať, keď prijmem v tom okrese vyslanectvo na seba. (Lask.) Pritom i Maru rátajú strmou. (Tim.)

7. (čo za čo; ako) požadovať istú peňažnú sumu, účtovať: Za klčovanie si budeme rátať riadny plat. (Jes.) Nebude draho rátať, len ako po známosti. (Taj.)

8. (čo komu) prisudzovať: Aký je drobný, tenučký; nik by mu nerátal štyri roky. (Mor.);

dok. k 1 zrátať, k 2 vyrátať, k 3, 7 zarátať

|| rátať sa

1. zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, počítať sa: Nerád sa rátal medzi remeselníkov. (Kuk.) Začal sa (Mišo) trochu rátať už aj do sitárskej rodiny. (Bedn.)

2. (za koho, za čo) pokladať sa, mať sa: Pomysli si, že sa za šťastného rátať môže, kto takýto poklad dostane. (Kal.)

3. zried. vyrovnávať si účty (napr. bitkou): rátať sa s krivdou (Pláv.)

rajtať p. rátať

rátať nedok. (rajtať, ra̋tač)
1. strsl, zsl zisťovať počet, množstvo niečoho, počítať: No pokračuvaľi zme ďaľej, aľe zaz na staňici hibaj dolu šetko z vagónov a rátať podľa zoznamu (Prosiek LM); Ako to rajtajú tom mľiňe? (M. Lehôtka PDZ); Rátan, kolko ňňí je ešťe do konca roka (Návojovce TOP); Veśer zmo náki miseli rátaťi petrence na lúki, žebi zmo veďeľi, śi nán zránu ňeukradľi (Kokava n. Rim. RS); Od Lucije sa rátal kaľandár (Dunajov KNM); Ako rátám, tag rátám a ňijako mi to ňevichojí (Čičmany ŽIL); Šeci rátali, takí starší, na zlatofki (Dobrá Voda PIE); Tedi zme si po patáku išli kupuvat také cukrové jezulátká a tag zme si rátali, kerí kolko tíh jezulátég máme kúpeních (Kostolné MYJ)
F. robí sa, že ňevie do tri rátať (Rim. Píla RS), robí sa, ako bi ňeveďel rátať po peť (Martin n. Žit. ZM) - robí sa hlúpym; neví ani do ped rátat (Zvončín TRN) - je hlúpy; keď buďeme rátaď ľekvár a maslo, ňebudeme mať pirohi (Krivá DK) - o prehnanom šetrení
2. strsl určovať množstvo podľa istej miery: A potom zme choďili po sir, to bačä na prvuo odvážiu̯ sir a to na oucu rátau̯, na jednu dávau̯ ďeväť kilou (Bysterec DK); Zbožia rátajú na kopi (Turany MAR); Rátalo sa tri pasiemka po tri ňitki a tricať (Detva ZVO); Na veselí sa na jenného človeka rátalo na polievku pov litra vodi a na jennu sliepku sa rátalo tri litre (V. Maňa VRB); Na hodi sa rátalo pó_litra poléfki na jedného, moseli bid husi tri lebo štiri kačice a zákuskóf sa rátalo aspom desad lebo dvacad na jedného, abi bolo aj na víslušku (Zvončín TRN)
3. strsl, čiast zsl vykonávať počtové úkony na predmete matematiky v škole: On ňevie rátať počti (Ležiachov MAR); Uš som rátaťi trocha aj veďeu̯, čo son sa če_zime f škoľe naučiu̯ (V. Lom MK); Kto be kceu̯ k tabľe rátaťi? (Ozdín LUČ); Ale zmo sä zato naušeli aj šítadž, aj písadž, aj ra̋tač (Sása REV); No a potom vo štvrton (ročníku) sme sa zas len tak opakuvali a pravda vác sme moseli čítat, písat aj rátat (Hrušovany TOP); Už ví čítad aj rátat (Zvončín TRN)
4. strsl, zsl požadovať istú sumu al. zahrnovať niečo do výslednej sumy, účtovať: A ďedovi rátali za liter ďevacto korún (Dol. Naštice BÁN); Uš tú robotu poton ňerátau̯, čo už museu̯ robeť, len kelko tíh bahrou son doviezou̯ (Tek. Breznica NB); Aj zme moseľi zaplaťiťi, ale ešťe preca človeg bou̯, rátau̯ nám iba za krave, ťeu̯ce nám ňerátau̯ (V. Lom MK); Za dbenku sa rátalo osem korún, dzesac, aj dvacac, jaká bola veľká (Rajec ŽIL); Po volákén šestáku dvoh rátal kilo jabúček (Kľúčové TRČ)
5. čiast. strsl i zsl pokladať voľakoho al. voľačo za niekoho, niečo, prisudzovať istú vlastnosť al. kvalitu (niekomu, niečomu): Jeho medzi sebä ňerátaľi, oňi boľi gazdovia a on ľen obecní pasťier (Slovany MAR); Planou ma ráta (Detva ZVO); Moj oťedz bou̯ tan uhliar, tag aj ja som potom robievau̯ to uhlie a to sa už rátalo ako lesní robotňíci, to tedi volali ešťe králouskí robotňíci (Kľak NB); Na tú bolo rátanuo, že o_tej prišlo húskam z očú, kod jich poriekala (Čelovce MK); Me ťa rácemo za porejdniho (Kociha RS); Rátá sa medzi múdrích (Bošáca TRČ); Já to ňerátam za ňišt (Svätoplukovo NIT); Každí sa rátau̯ za frišňejšího jag druhí (Plav. Podhradie MAL)
6. strsl, zsl pojať niekoho, niečo do svojho zámeru, počítať s niekým, s niečím, brať do úvahy, mať niečo na zreteli: Ani som nerátau̯ s tím, že sa stretnem s tím postrielaním kusom (Pribylina LM); Rátan s ťebou, aj ti priňďi na hodi! (Návojovce TOP); S ťim musel ra̋tať, že to tag buďe (Revúčka REV); Aj na mne ra̋ci s tima kačkamí (Prihradzany REV); Šag mi zme s tebu rátaľi na obet (Rajec ŽIL); S tí_mlezivom hne_ca mazalo to vimeno, lebo s tín sa rátalo, že sa krave móže zavalid vimeno (Biely Kostol TRN)
7. strsl, zsl predpokladať, odhadovať (situáciu, priebeh udalostí a pod.): A teras, keď ma to prehoďilo horeznački, tera_son sa ňemohou̯ pohnuť, tak son si celkom rátau, že mám chrptovú koz zlomenú (Polerieka MAR); Už na koreňi sa rátalo, keruo zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Zima trvala dlkšie, jag rátali (Bánovce n. Bebr.); Musi žandarisko z bodakom medzi luďmi stať, jako bi zme to ratali, že je ďivi svet (Riečnica KNM); Rátal som, že do večera sa vrácia spiatki (Rajec ŽIL); Naráslo im štiristo korún, na to zme aňi ňerátali (Semerovo HUR)

rätať p. rátať

rátať sa nedok.
1. vyrovnávať si účty s niekým, jednať sa s niekým: Rátaľi sa z gazdej (Málinec LUČ)
2. porovnávať sa s niekým: Ja som sa k ňím rátaď ňemohla, ľebo oňi si už zarábäľi a mňe ňigdo peňiaz ňedau̯ (Socovce MAR); Akože sa ja̋ muožem rátať s takím magnášom? (Bziny DK)
3. strsl, jzsl byť plnohodnotný, mať význam, hodnotu (pre niekoho), páčiť sa: Hosťina sa ňerátau̯a, ag bi ňebou̯o do chuťi drúzgavice (Zázrivá DK); To sa mu vuobedz ňeráta (Slov. Ľupča BB); Keď náz roďičia pusťeľi na jarmog a daľi po grajciariku, to sa nán velmo rátalo (Pukanec LVI); Čes poluňia im (volom) voľačo vrhou̯, žebe sa rátalo a na druhú nodz zasa tajšou na druhuo mesto pašu hľadaťi (V. Lom MK); To se mu za velkia ra̋talo, koď mahól s nima isť (Revúca); To sa mi hrube rátalo, keď ma ten prišóv pozreď do špitála (Lapáš NIT); A tí drapački, to sa mi teda rátalo ždi (Smolenice TRN)

rátať ndk nem
1. čo zisťovať počet, množstvo, počítať: powinj budu za robotu totiž kopacžom syedmjm po osmj turakom ratagicze fl 1 d 68 nahradit (KRUPINA 1695); widi-ly rodičowe, že dite gest natus k pluhu a k remeslu poctiwemu, nauči-li se čitat, pisat a ratat, nema ho od toho odťahowaty (CO 17. st); do gedného měsýce obyčegně rátáme 30 dnúw, protož k 8064 za 12 měsýcúw dodegme 24 dnúw, následowně bude 8088 dnú (LU 1775)
2. koho čím, čo za čo považovať, pokladať, mať niekoho, niečo za niečo: ryekol Gyuro: ey, kuttya terentette, kdože mna mrcha cžlowekom rata (KRUPINA 1694); každoročne musime odplacat po štyri zlatych uherskych i po šestdesiat funtou syra po našich vyrobiskach, ktere se nam za luky ratagu (L. PORÚBKA 1771 LP); predešle za dluhu cestu platievali jsme našemu panu osem a dvadcat rimskych zlatych, včil pak od jedneho každeho celeho dvora, ktery predtym se toliko za poldvor ratal, rimske zlate 3 (L. TEPLÁ 1786 LP)
3. čo k čomu, do čoho zahŕňať, zaraďovať niečo niekam: vy budete pred cisarskym a kralowskym banskym prawem slubowat a prisahat, že vy chcete baňu s vašim najlepšim rozumem a možnostu fedrowati, od škody a nečinu ostrihati a varovati, robotnikom ništ neslušneho naložiti, ani nezaslužene luomy a šichty žadnym spusobem ratati (B. BYSTRICA 1723 CM); luka k Selestyanskimu chotaru ratali (SELEŠŤANY 1741); (merač) pole meral, i pole Kamenjczu tak rečene do počtu pomeral, a takowe won z mgery newynechal, než y to do dworou aneb užjtkou ratal (L. SIELNICA 1778)
4. myslieť, predpokladať, usudzovať: rata a sudj swedek, žebj doljna belljanska na zdlžnost gednu dobru mjlu w sobe obsahowala (BELÁ 1785); -avať frekv k 2: passa medzy wissno a nižno pani Zathureczkimy za slobodnu se rátawala (MARTIN 1727); r. sa za koho považovať, pokladať sa za niekoho: Smolik, nebiwsse gazdom, než pod otcza sweho moczou, nemuože se tak ratat winowaty, gak giny gazdowga (TURANY 1717); kdo ze wssech má se rátat za slobodneho (PT 1778)